Ruský štátny dlh, rusko-americké vzťahy a protiraketová obrana, zbližovanie s Európskou úniou a sloboda médií – to boli kľúčové témy dvojdňového stretnutia prezidenta Vladimira Putina s kancelárom Gerhardom Schröderom v Petrohrade. Nemecký kancelár sa ukázal ako politik, ktorý svoju krajinu považuje za hlavného ťahúňa európskej politiky voči Rusku. A tiež ako opatrný diplomat – zvlášť v spore o televíziu NTV a slobodu médií v Rusku. Jeho komentár k ostro sledovanej kauze bol zrejme mienený ako povzbudenie pre obe strany. Redaktori NTV však boli sklamaní.

Rusko dlhy zvládne

Moskva má na to, aby svoj 40-miliardový dlh voči Parížskemu klubu veriteľov zvládla. Schröder v to pevne verí a prisľúbil pomoc Nemecka pri jeho reštrukturalizácii. Berlín je tiež v podstate naklonený ruskému návrhu vymeniť štátne dlžobné úpisy za akcie v ruských podnikoch. Nemci by mali záujem o investovanie v lukratívnych oblastiach, ako je energetika, ropný a plynárenský priemysel, stále však nie sú spokojní s podmienkami na investovanie v Rusku. Nedostatky, obzvlášť v legislatíve, si vraj dobre uvedomujú obe strany. Nemecko chce otázku dlhu ponechať na rokovania expertov.

V konfliktnej téme rusko-amerických vzťahov a protiraketovej obrany vyšiel Schröder Rusom v ústrety a zároveň „nezradil“ svojho veľkého partnera v NATO. Neskrýval nemecké výhrady k americkým plánom – zvlášť by vraj bolo dobré vedieť, čo vlastne projekt Európanov bude stáť. Nezabudol však Moskve pripomenúť, že „Američania sú na začiatku cesty“, a aj to, že akékoľvek návrhy Moskvy na prípadný vlastný európsky systém štítu proti raketám, pod ktorý by patrilo aj Rusko, sa budú prerokúvať „v rámci partnerstva medzi Ruskom a NATO“.

Putin hovoril o vzťahoch s USA v optimistickom duchu, i keď sa zmienil o posledných diplomaticko-špionážnych škandáloch. Schröder odmietol rolu prostredníka medzi Washingtonom a Moskvou, kto- rú mu niektorí prisudzovali, ako nepotrebnú.

„Súhlasím s prezidentom“

Ak nemecký kancelár niekoho v Rusku vyslovene sklamal, boli to redaktori súkromnej televízie NTV, ktorú nedávno pre neplatenie dlhov prevzal jej veriteľ Gazprom a začal s personálnymi čistkami. Novinári verili, že Schröder bude s Putinom vážne hovoriť o slobode médií a zvlášť o kauze dosiaľ nezávislej a kritickej NTV, ktorú aktívne vzal do rúk štátu blízky podnik.

Schröder pred odchodom do Petrohradu sľúbil ich nemeckým kolegom, že vyšle „jasný signál“ na podporu slobody tlače. V Petrohrade však napokon len pritakal prezidentovi Putinovi. Na úvod síce povedal, že Rusko potrebuje slobodné médiá, ktoré budú kontrolovať moc – čo niektoré agentúry potom interpretovali ako vyslovenie obáv – neskôr bol však konkrétnejší. „Moje chápanie slobodnej tlače je, že musíte oddeliť majetok od ponímania žurnalistiky,“ povedal v rozhovore pre Echo Moskvy, sesterské rádio NTV. „Vždy som chápal, že žurnalistika je sloboda, demokratická sloboda krajiny, a v tomto súhlasím s prezidentom,“ dodal.

Putin sa ku kríze v NTV vyjadril v pondelok na priamu výzvu bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova. „Prisahal“ na slobodu tlače, ale odmietol zasahovať do „čiste obchodného sporu“, ktorý podľa neho musí vyriešiť súd. Sloboda tlače môže byť podľa Putina „zaistená pod jednou podmienkou: za vytvorenia prijateľných ekonomických podmienok pre slobodnú tlač“.

Televízia NTV, ktorej majiteľ Vladimir Gusinskij ušiel pred stíhaním pre údajné podvody, zrejme túto podmienku slobody – na škodu ruských divákov – nesplnila.

BAŠA JAVŮRKOVÁ