BRATISLAVA – Európska únia si na dobré víno potrpí. Ak sa chceme stať jej členom, musíme mať okrem iného poriadok aj vo vinohradoch a v našom vínnom režime.
„To znamená, že celý obeh vína od jeho pestovania cez výrobu až po predaj musíme mať pod kontrolou tak ako v Európskej únii a zhodovať sa musíme aj legislatívne. Kvalitou vína za Západom nezaostávame. Horšie je to už s kontrolou, zatiaľ nemáme presne podchytené, kde všade sa víno pestuje a kto s ním obchoduje,“ hovorí Soňa Lehocká, ktorá má na ministerstve pôdohospodárstva na starosti víno.
Kedysi boli všetky vinohrady registrované, predaj vína bol pod prísnou kontrolou. „Reštitúciami sa mnohé vinohrady zlikvidovali, o mnohé sa noví majitelia nestarajú alebo víno vyrábajú bez toho, aby sa prihlásili na úrade. Zatiaľ čo v starých záznamoch máme registrovaných okolo 28 000 hektárov viníc, v skutočnosti je u nás len okolo 18 000 hektárov viníc a hrozno sa pestuje len asi na 14 000 hektároch. Zvyšok leží úhorom alebo tam už hrozno nepestujú,“ hovorí Lehocká.
Európska komisia si potrpí aj na to, aby krajiny, ktoré chcú pristúpiť do EÚ, mali rovnaký legislatívny systém vo všetkých odvetviach hospodárstva.
Lehocká vidí problém v našej tradícii: „U nás sa víno neoznačuje podľa regiónov, v ktorých je dopestované tak, ako je to napríklad vo Francúzsku či Španielsku. Tam také vína označujú ako akostné vína pestované v špeciálnom regióne, tzv. víno PSR. Slováci boli zvyknutí na stáročnú tradíciu označovať víno podľa odrody, aj keď sú niektoré oblasti, podľa ktorých bolo víno aj pomenované, ako napríklad Tokaj. Európa žiada aj letecké kontroly vinohradov.“
Mnohí malí vinohradníci predávajú víno bez toho, aby prešlo akostnou kontrolou. Po vstupe do EÚ to nebude možné, každý, kto bude obchodovať s vínom, bude musieť byť registrovaný.
VLADIMÍRA MAJTÁNOVÁ
Tematicky príbuzný článok:
Sedmička Chatteu Petrus za 108 000
