Rockových muzikantov, ktorí výrazne oplyvnili spôsob hry na gitare, nie je až tak veľa, a ešte menej ich je stále nažive. Denník SME dostal možnosť telefonicky sa pozhovárať s TONYM IOMMIM, odpočívajúcim v Londýne v polovici európskeho turné projektu Heaven and Hell (čo je vlastne verzia Black Sabbath so spevákom Ronniem Jamesom Diom). Ako už priaznivci tvrdšej muziky iste vedia, v utorok 26. júna sa Heaven and Hell predstavia v Košiciach, ešte o deň skôr v Prahe a 4. júla v Budapešti. Príležitostí zhliadnuť legendárnych priekopníkov heavy metalu je teda niekoľko a nemusia sa už opakovať.
Začiatky Black Sabbath boli asi dosť tvrdé. Médiá vašu hudbu nenávideli, fanúšikovia sa len učili reagovať na ňu. Mali ste niekedy pochybnosti, či idete správnym smerom?
„Možno tomu niekto dnes neuverí, ale nemali sme žiadne pochybnosti o tom, čo sme robili. Vedeli, či skôr tušili sme, že sa nám podarilo niečo odštartovať a rozhodli sme sa hrať hudbu, ktorej sme verili. Nikdy som sa neobával o svoju hudobnú budúcnosť ako tvorca a skladateľ, ale je to hlavne preto, že som od hudby nechcel nič iné, len tvoriť ju a žiť s ňou. A ostatní členovia myslím takisto. Nám sa naozaj páčilo to, čo sme robili. Vtedy neočakávate niečo také, ako je sláva. Robíte to preto, že vás to baví a veríte v to. A som rád, že dnes môžem povedať, že sláva prišla bez toho, aby sme na tomto prístupe niečo zmenili.“
Dá sa povedať, že ako jediný držíte zástavu Black Sabbath už takmer štyridsať rokov. Boli ste niekedy nahnevaný na kolegov, že k značke necítia takú zodpovednosť?
„Ani nie. Stále udržujem priateľské kontakty so všetkými muzikantmi, ktorí so mnou hrali. A povedali ste to pekne – naozaj celý čas držím zástavu Black Sabbath a dodávam, že ona stále veje! Koniec koncov vlastním aj práva na meno kapely, takže som asi jediný, kto sa môže zhostiť tejto úlohy.“
Na vás ležala ťarcha celého repertoáru.
„Áno, je pravda, že som robil väčšinu repertoáru. Vždy som prišiel so základným riffom, často aj s celou piesňou. Niekedy som sa cítil tak, že keď s niečím neprídem, budeme na skúškach sedieť donekonečna (smiech). A viete, že takisto boli časy, keď sa zo mňa nápady tiež príliš nesypali. Ale časom sa sem-tam okrem textovej stránky aj hudobne pridal Geezer Butler. A keď som neskôr písal skladby s Ronniem Jamesom Diom, s ním je to už vyrovnaná spolupráca. Má svoju predstavu a je výborný skladateľ.“
Veľmi významnou osobou vo vašom živote je John Ozzy Osbourne. Spomínate si ešte na prvú chvíľu, keď ste sa stretli?
„Viete, ten prvý moment v tomto prípade nie je ten rozhodujúci, pretože prvýkrát som ho videl v škole a potom v nej ešte mnohokrát. Môj prvý silný dojem z Ozzyho pochádza až z doby, keď som ho prvýkrát počul spievať. Bolo veľmi zvláštne vidieť ho ako speváka po všetkých tých rokoch v škole. Vtedy som vôbec nevedel, že chce byť spevákom. Dokonca, keď sme sa mali neskôr prvýkrát stretnúť ohľadne miesta v kapele, dúfal som, že to nie je ten istý chalan (smiech).“
Čo si dnes myslíte o jeho speve?
„V prvom rade má veľmi osobitý hlas a vie doňho vložiť isté emócie. Keď ho niekde počujete, vždy hneď viete, že je to on. Rovnaké je to s Diom, tiež si ho nepomýlite s iným spevákom.“
Ktoré roky považujete za najlepšie a najhoršie pre vašu kapelu?
„Ach bože, my sme zažili toľko vrcholov a pádov... Človek má tendenciu vymazávať si z pamäti všetky tie zlé veci a pamätať si len dobré a tých sme mali naozaj dosť. Prvé roky, keď sme mali ešte všetok entuziazmus, boli úžasné. Myslím si, že aj teraz máme veľmi dobré obdobie. Aspoň ja si ho veľmi užívam.“
Napríklad v polovici 80. rokov vám obdobie glam metalu asi veľmi nekonvenovalo.
„Úprimne, tie skupiny, o ktorých hovoríme, nemám príliš rád. Bolo to vtedy viac o tom, kto má aký účes. Nemôže byť snahou v prvom rade dobre vyzerať a potom majú prísť nejaké piesne. Ja uznávam len hudbu. Black Sabbath nikdy neboli kapelou, ktorá by sa snažila vyzerať nejako úžasne. Vždy sme chceli, aby nás ľudia mali radi pre hudbu, ktorú hráme.
Takže treba počkať, kým sa horšie časy pominú?
„Musíte hlavne veriť v to, čo robíte, a stále pokračovať. Ono sa to vráti späť, aj keď dnes sú už trochu iné časy. Naše skladby ako War Pigs alebo Children Of the Grave mali aj istý sociálny aspekt, hovorili o niečom, vyjadrovali pocit, že niečo nie je v poriadku. Dnes je na prvom mieste zábava. Na scénu prichádzajú ľudia len pre 15 minút slávy a nič po nich neostáva.“
Ak teda práva na značku Black Sabbath vlastníte vy, prečo ste zostavu s Diom, ktorá už nahrávala albumy aj pod menom Black Sabbath, premenovali na Heaven and Hell?
„Rozhodli sme sa dať si názov veľmi úspešného albumu Heaven and Hell, pretože všetky skladby, ktoré na turné hráme, sú len z rôznych období s Ronnie Jamesom Diom. Čiže na rozdiel od minulosti, keď Dio naživo spieval aj piesne ako Iron Man či War Pigs, tentoraz nespieva veci, ktoré nahrával Ozzy. Netreba za tým hľadať nič iné.“
V najbližší utorok hráte v Košiciach. Bude to váš druhý koncert na Slovensku. Pamätáte sa na Bratislavu 1995?
„Ani veľmi nie.“
Bolo to turné k albumu Forbidden, spieval Tony Martina, na bicie hral Bobby Rondinelli. V amfiteátri veľmi pršalo.
„Áno, spomínam si! Už viem, o ktorý koncert ide, ale nepamätám si veľa vecí okolo. Možno sa viac rozpomeniem, keď sa k vám vrátim.“
Ste už takmer šesťdesiatnik. Patríte medzi pokojných dôchodcov, alebo ešte stále žijete rockerským štýlom, ktorého zlatú éru ste pomáhali formovať?
„Asi oboje. Úprimne povedané, v tejto brandži asi musíte viesť dva rôzne životy. Keď som na turné, bavím sa s kolegami, som hlučný. Doma s rodinou, manželkou a zvieratami žijem pokojný život primeraný môjmu veku (smiech). Stále však cítim rokenrol v srdci!“
Ste v kontakte aj s kolegami z veľkej trojky tohoobdobia – skupinami ako Deep Purple a Led Zeppelin?
„Áno, sme kamaráti už veľa rokov a z času na čas sa stretávame. Pravidelne sa vídam s Robertom Plantom, dáme si večeru a preberáme, čo je nové.“
Ktorý album Black Sabbath máte najradšej?
„To je naozaj veľmi ťažké... Viete, že sme mali dve veľké éry a ja mám rád všetko, čo sme kedy nahrali. Z Diovej éry je to Heaven and Hell.“
A z Ozzyho éry?
„Sabbath Bloody Sabbath.“
Naše skladby hovorili, že niečo nie je v poriadku. Dnes je na prvom mieste zábava.
Autor: Marian Zima Autor je hudobný publicista
