Ak by sa robil výskum návštevnosti na výstavách súčasného umenia, na prvom mieste by sa pravdepodobne umiestnili „prieskumy“, čiže pravidelné prehliadky semestrálnych prác na Vysokej škole výtvarných umení. Už niekoľko desaťročí sa dodržuje tradícia otvárania ateliérov na konci semestrov, aby verejnosť mohla nahliadnuť do kuchyne budúcich maliarov, grafikov, sochárov, reštaurátorov, architektov, módnych návrhárov a dizajnérov.
V poslednom čase to však nie je len povinné polročné skladanie účtov, ale najmä dostupná burza nových mien, s prísľubom neošúchaných umeleckých činov. A tak okrem priateľov a rodiny tu vidieť kurátorov, niekoľko známych galeristov a, samozrejme, zopár zberateľov.
Víťazi a porazení
Z tohto uhla pohľadu je verejné vystavenie diplomových prác študentov vyvrcholením výstavnej politiky vysokej umeleckej školy. Tento rok sa rozhodli, že to bude v priestoroch bratislavského Domu umenia a domovskej Galérie Médium.
V Dome umenia sú vystavené práce asi od štyridsiatky študentov a v Galérii Médium dostali priestor ocenení finalisti Ceny rektora Martin Špirec a Ján Gašparovič. Zvoliť princípy výberu bolo asi najťažším krokom organizátorov prehliadky, pretože vystaviť práce absolventov takých rôznorodých katedier v jednom priestore nemohlo byť jednoduché. Selekcia však nemusí byť hneď na škodu. Môže poslúžiť ako vizuálna skratka k tomu, čo sa chce povedať.
Zrejme aby sa nezatienili špecifiká jednotlivých katedier, dostala každá jedného teoretika umenia z Katedry teórie a dejín umenia s právomocou výberu. I keď každý výber je rozdelením na „víťazov“ a „porazených“, treba si zvykať. Raz bude bežnou realitou ich každodenného umeleckého života.
Jadro problému takéhoto typu prehliadky je úplne inde ako v sporoch, či tam mal byť ten, alebo onen a či inštalácia zatieňuje obraz, alebo naopak. Podstatnejšie je porozmýšľať o zámeroch takejto školskej prezentácie a trebárs o tom, či práca študenta vytvorená pod pedagogickým pôsobením je už umeleckým dielom.
Ruka učiteľa verzus gestá žiaka
Na prvú otázku je odpoveď jasná, aj keď si mnohí myslia, že umenie sa nedá naučiť. V pravom slova zmysle možno nedá, ale môže sa mu poskytnúť inšpiratívny priestor a možná cesta. V prospech vysokoškolského umeleckého štúdia hovorí aj to, že väčšina umelcov, ktorí niečo znamenajú na súčasnej domácej scéne, má akademický titul.
Na druhú otázku sa názory rôznia. Je napĺňanie zámerov učiteľa, aj keď akokoľvek originálne, už vlastnou tvorbou?
Čo vlastne vidíme? Dielo študenta umelca, prácu jeho pedagóga či čiastkové dôkazy programov katedier? Kde je ruka učiteľa a kde gesto žiaka?
Áno, aj tu sú príklady absolútnych individualít a príklady poslušných plagiátorov. No väčšina je predsa len niekde medzi. Či múdry galerista staví na mladosť a naopak tradicionalista počká, jedno je isté: študenti, aj keď už končiaci, sú vždy len skleníkové rastliny s ideálnymi podmienkami a zvýšenou starostlivosťou.
Už o mesiac možno nebude priestor, ani konzultácie a možno ani záujem. Ale ak šťastie praje pripraveným, tak niektorí z vystavujúcich si ho už zaslúžia. Skúste si tipnúť ktorí.
Keď nie vy, tak čas to určite preverí. Vo výbere vystavujú Balážová, Černušák, Mikyšková, Mališ, Haas, Hric, Štefančíková, Zimanová, Lacko, Václavková, Vicen, Homola, Stanová, Czikorová, Latkovič, Lörincová, Mistrík, Eliáš, Ficek, Chlebiš, Martinček, Mikuľak, Varga, Ferusová, Selingerová, Srníková, Španihelová, Wagnerová, Bednárová, Branišová, Hanečka, Holubec, Kvasnicová, Bišťan, Tesák, Torkačík, Běťáková, Desat, Dušková, Madeŕičová, Mottlová, Sojka, Sopčák, Škandíková, Zimová.
Autor: Beata Jablonská (Autorka je kunsthistorička a kurátorka)
