Je dobré, že sa konečne objavila verejná petícia za zrušenie dvojpercentných odvodov do takzvaných umeleckých fondov, ktoré už roky diskriminujú všetkých tvorivých ľudí na Slovensku a robia z nich, paradoxne, ľudí s najvyšším daňovým zaťažením v krajine. Nájdete ju aj na www.changenet.sk. Zároveň verím, že ide len o prvý krok na dlhej ceste k zmene vnímania umelcov v našej spoločnosti.
Akékoľvek platenie navyše môže byť len dobrovoľné. Pri terajšom systéme, bez väčších zmien prevzatom rovno zo socializmu, zo ziskov spätne profituje len úzka skupina ľudí spriaznených s komisiami. Napríklad aj z tohto stĺpčeka idú dve percentá do fondu, ale začo vlastne? Neviem, ako by sa páčilo učiteľke, poľnohospodárovi, bankovému úradníkovi alebo policajtovi, keby im dve percentá z honorárov niekto bez vysvetlenia vzal. Zato maliari, dizajnéri, spisovatelia, novinári a mnohí ďalší kreatívni ľudia musia poslúchnuť a platiť, inak ich môžu postihnúť vysoké sankcie. Z tých peňazí si predovšetkým šťastne nažíva skupina úradníkov na teplých miestečkách v pekne zariadených kanceláriách. Jeden kamarát, právnik, sa v rámci svojej analýzy a v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám pokúsil vymámiť z nich správu, kam presne a kedy smerujú vyzbierané percentá. Nič konkrétne sa nedozvedel, ignorovali ho.
Takáto nespravodlivosť sa už jednoducho nesmie ospravedlňovať vyhováraním. Argument, že po zrušení fondov zanikne aj zvyšná podpora pre tvorcov, je absurdný. Dospel čas, aby sa zakladali nové, vlastné organizácie, nezávislé od štátu, cirkvi a iných mocenských inštitúcií. V západnej Európe majú výtvarníci alebo autori bežne svoje odborové aj právno-profesijné združenia. Nedá sa nezmyselne čakať na to, či sa geriatrické zoskupenia v komisiách tentoraz uľútostia a venujú hentomu či tamtomu festivalu, románu alebo výstave tridsaťtisíc korún a ešte si za to budú hrdo búšiť do pŕs, že zachraňujú akési hodnoty.
Umenie odjakživa potrebovalo pre svoj vznik peniaze a žilo raz v lepšej, inokedy v horšej symbióze s hospodárstvom miesta, kde vznikalo. Napríklad Írsko úplne zrušilo dane z autorských honorárov pre autorov minimálne troch kníh a odvtedy sa stalo doslova oázou slobodného života pre literátov z celého sveta.
Ako sa ukázalo, nižšie dane môžu aj zdecimovanej ekonomike, akou bola pred desiatimi rokmi tá slovenská, pomôcť k výraznému rastu. Zrušenie odvodov do fondov by aspoň trochu uľahčilo život tisíckam kreatívnych ľudí na Slovensku, ktorí inak naďalej zostanú otrokmi reklamných agentúr a iných náhradných zamestnaní.
