Kým v sunnitskej provincii prebiehali boje, najmenej 75 ľudí zahynulo včera pri jednom z najkrvavejších teroristických útokov v irackej metropole.
Vo Washingtone však demokratickí kongresmani nepoľavujú v kritike prezidenta Busha a plánujú nový plán stiahnutia amerických vojsk.
Hrot šípa
Operácia Hrot šípa hneď na začiatku stála životy 22 teroristov zo sunnitských extrémistických skupín v oblasti Bakúby v provincii Didžála. Proti militantom útočia zo zeme aj zo vzduchu. Podľa americkej armády je ofenzíva v „začiatočnej fáze“. Nešpecifikovala, ako dlho potrvá.
„Nezastavíme sa, pokým nezničíme vplyv al-Káidy v tejto provincii a neodstránime nebezpečenstvo proti civilistom,“ tvrdí v písomnom stanovisku generál Mick Bednarek. „Ide určite o jednu z najväčších ofenzív od ukončenia pozemných operácií v roku 2003,“ vyhlásil pre agentúru Reuters hovorca amerických jednotiek v Bagdade Christopher Garver.
Prerušiť dodávky z Iránu
Úlohou ďalších náletov koaličných vojsk bolo na východe krajiny prerušiť tok zbraní medzi Irakom a susedným Iránom. Menšie operácie proti al-Káide boli posledné dni v plnom prúde v okolí hlavného mesta.
Šéf amerických vojsk v Iraku generál David Petraeus a prezident George Bush už dávnejšie označil al-Káidu za „verejného nepriateľa číslo jeden v Iraku“.
Teroristi však medzitým opäť udreli v hlavnom meste. Bomba v aute rozmetala preplnené námestie pred šiitským chrámom a zabila najmenej 75 ľudí. Výbuch poškodil aj mešitu. Útok prišiel iba šesť dní potom, čo teroristi zdemolovali významnú mešitu v Samare.
Iba pred niekoľkými dňami pritom Pentagon dokončil vyslanie nových síl do oblasti.
Momentálne by sa v Iraku malo nachádzať 160-tisíc amerických vojakov. Armádne velenie tvrdí, že aj touto ofenzívou sa snaží využiť čerstvé jednotky.
Bush čelí kritike
Šéfovia demokratov v Senáte a v Snemovni reprezentantov Harry Reid a Nancy Pelosiová však všetko vidia v úplne inom svetle. Bushov plán posilovania jednotiek v Iraku už označujú ako nezdar.
Nedávno poslali do Bieleho domu list, v ktorom tvrdia, že „zvýšenie počtu vojakov neprinieslo očakávané výsledky, malo malý vplyv na potlačenie násilia a posilnenie politického zmierenia“.
Navyše podľa nich nepomohlo zvýšeniu americkej bezpečnosti. „Posledné dva mesiace vlastne boli pre americké vojská najkrvavejšie,“ dodali demokrati.
Krátko potom, čo demokrati odobrili financie na vojnu, sa možno schyľuje k ďalšiemu konfliktu medzi zákonodarcami a prezidentom. Demokrati totiž chcú v Kongrese predložiť nový zákon. Ten by mal „obmedziť americkú misiu v Iraku a začať fázovité sťahovanie“ vojakov.
