Hlavná žalobkyňa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carla Del Ponteová v pondelok vystúpila pred pätnásťčlennou Bezpečnostnou radou.
Vo svojej poslednej správe po prvýkrát na pôde OSN pochválila novú srbskú vládu Vojislava Koštunicu za spoluprácu s ICTY a „všeobecný pokrok“, ktorý badať v snahe zadržiavania vojnových zločincov z obdobia vojny v Juhoslávii v deväťdesiatych rokoch.
Belehradu sa za posledný mesiac podarilo chytiť dvoch bývalých spolupracovníkov bosnianskosrbského hlavného veliteľa Ratka Mladiča – Zdravka Tolimira a Vlastimira Djordjeviča.
Na muške Karadžič a Mladič
Hlavná žalobkyňa však zároveň vyzvala Bezpečnostnú radu, aby odložila hlasovanie o nezávislosti Kosova. Povedala, že hlasovanie by malo byť podmienené zadržaním dvoch najhľadanejších obvinených - Mladiča a bosnianskosrbského politického vodcu Radovana Karadžiča.
Tí sú na úteku od roku 1995, keď ich obvinili z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy za srebrenický masaker v roku 1995. Počas neho zavraždili osemtisíc moslimov.
Najvyšší splnomocnenec Srbska pre spoluprácu s ICTY Rasim Ljajič včera reagoval na správu Del Ponteovej a povedal, že Mladič podľa informácií srbských úradov žil v Srbsku v rokoch 1997 – 2005. Miesto pobytu Karadžiča podľa neho nie je známe.
Žalobkyňa sa pritom odvolala na výsledky rozhovorov, ktoré viedla so srbskými predstaviteľmi pri nedávnej návšteve Belehradu.
Využime šancu
„Bolo by lepšie, keby rozhodnutie o Kosove neprišlo teraz,“ citovali Del Ponteovú svetové médiá. Hlasovanie by podľa nej mohlo narušiť spoluprácu Srbska s tribunálom. „Odklad by bol pre nás výhodnejší,“ dodala.
Kosovskí lídri odklad hlasovania rezolútne odmietli. „Je to absurdné,” povedal pre médiá hovorca tímu kosovských vyjednávačov Skender Hyseni.
Del Ponteová vo svojej správe OSN poznamenala, že na zadržanie Mladiča a Karadžiča medzinárodné spoločenstvo už zmeškalo vhodné príležitosti.
Už teraz je neskoro
„Dnes potrebujeme medzinárodnú pomoc viac ako kedykoľvek predtým,“ dodala táto Švajčiarka, ktorá v septembri po ôsmich rokoch odchádza z funkcie hlavnej žalobkyne ICTY. Stala sa tak najdlhšie slúžiacou hlavnou prokurátorkou tribunálu.
Vrcholom jej kariéry bol proces s juhoslovanským exprezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý vlani zomrel ešte pred vynesením rozsudku.
Sklamal i summit G8
Kosovská vláda v pondelok odmietla ďalšie rokovania s Belehradom a zmenu plánu OSN, ktorý navrhuje nezávislosť provincie pod medzinárodným dohľadom. Návrh na nezávislosť Kosova vychádzajúci z Ahtisaariho plánu podporuje Západ.
Najmä Spojené štáty sa zasadzujú o jeho skoré odsúhlasenie v Bezpečnostnej rade. Naopak, Srbsko bojuje o zachovanie Kosova ako autonómnej provincie v rámci srbského štátu. V tom ho podporuje jeho tradičný spojenec Moskva – jeden z piatich stálych členov Bezpečnostná rada s právom veta.
Otázka Kosova bola na pretrase i na summite G8 v nemeckom Heiligendamme začiatkom júna. Lídri siedmich najvyspelejších krajín a Ruska sa však na štatúte Kosova nedokázali dohodnúť a hlasovanie o nezávislosti odložili.
Brusel tento mesiac obnovil rokovania so Srbskom, ktoré v máji prerušil pre neschopnosť Belehradu odovzdať Mladiča trestnému tribunálu.
Premiér Koštunica však vyhlásil, že Srbsko sa nikdy nevzdá svojej zvrchovanosti nad Kosovom, len aby získalo členstvo v Európskej únii.
