„Je to jemné a triezve. No dobre, možno aj trochu nudné. Ale prirastie vám to k srdcu,“ píše denník New York Times. „Robert Storr servíruje úžasné hlavné jedlo – solídne uvarené a vzrušujúco okorenené. Taký zážitok dokáže nadlho zasýtiť,“ uvádza zase nemecký Spiegel.
Veľa sa hovorí najmä o Storrovi, rekorde, Afrike, o videu Sophie Calle, ale aj o Guantáname a vojne. A, samozrejme, o čerstvom morskom vánku v slnečnom raji, ktorý k Benátkam patrí rovnako ako tradícia národných výstavných pavilónov k Bienále Benátky. Jedna z najväčších a najstarších prehliadok súčasného umenia má klasicky dve hlavné časti: taliansky pavilón Giardini di Castello, ktorý patrí národným expozíciám, a bývalú lodenicu Arsenale, kde sa koná hlavná medzinárodná prehliadka a od vlani tam sídli aj taliansky pavilón.
Novinkou v histórii bienále je kritik a bývalý kurátor Museum of Modern Art v New Yorku Robert Storr, prvý Američan, ktorému starosta Benátok povolil viesť bienále. Ohlasy svetových médií zatiaľ ukazujú, že táto voľba bola správna. A nie preto, že tentoraz je na bienále zastúpených 76 krajín, čo je rekordné číslo v jeho histórii.
Strorrovi sa podarilo namiešať etablovaných umelcov s pomerne neznámymi menami. Návštevník nájde vedľa seba francúzsku sochárku Louise Bourgeois, nedávno zosnulého otca pojmu konceptuálne umenie Sola LeWitta, milovníka neónu Bruca Naumana, dielo brazílskej umelkyne Pauli Trope, ktorá fotografovala deti v brazílskych favelách, či množstvo tvorby z Indie alebo Libanonu.
Medzi množstvom diel vzbudila pozornosť americká umelkyňa Jenny Holzer. Pre dielo na bienále navštívila National Security Archive (NSA), v ktorom si obstarala odtlačky rúk a pitevné správy väzňov na Guantáname, v Afganistane a Iraku, ktorí zomreli za nejasných okolností. Pre svoju kritickú výpoveď na adresu americkej vojny proti terorizmu zasadila materiál z NSA do veľkoformátovej maľby.
Politiku cítiť takmer odvšadiaľ – spomína sa na bombardovanie Belehradu aj Bejrútu. Za mnoho diel hovorí Ježiš pribitý na americké lietadlo od Argentínčana Léona Ferrariho.
Veľký priestor dostala Afrika, ktorá sa prezentuje na výstave s názvom Check-List Luanda Pop. Pochádzajúca zo zbierky súkromného angolského zberateľa Sindika Dokolo a jej hlavnými témami sú koloniálna politika, identita, AIDS, ale aj dreadlocky z politickej perspektívy.
„Nevšedne politické, obviňujúce a globálne,“ také umenie vraj nájde návštevník bienále. Už len zvládnuť tú úvodnú tlačenicu pred areálom Giardini di Castello.
