Tridsaťsedemročný elegán medzi tromi žrďami však portský štadión Dragao neopúšťa. Za dlhoročné služby a oddanosť modro–bielym farbám ostáva pracovať v klube. Na oddelení pre styk s verejnosťou.
Vitor Baia je držiteľom unikátneho svetového rekordu. Ešte nikomu sa nepodarilo získať 32 (!) klubových titulov. Portugalskému brankárovi na takéto maximum stačili dve mužstvá v kariére – FC Porto a FC Barcelona.
Hrozila mu amputácia ruky
Takmer všetky úspechy dosiahol pod vedením prominentných trénerov. Doma sa o expanziu portských drakov zaslúžil José Mourinho, na Nou Campe bol zárukou triumfov anglický kouč Bobby Robson.
V dvanástich sa mladý Baia rozhodol, že bude brankárom. Nerád naháňal loptu s rovesníkmi. Ako neskôr povedal, dávať góly bolo pre neho už vtedy rovnako dôležité ako im zabraňovať. Vybral si to druhé.
Cesta do portského tímu bola zložitejšia, než by si sám želal. Osemnásťročný talent, plný sily a energie, musel zviesť náročný boj so zákernou chorobou.
V uzlinách ľavého ramena mu diagnostikovali nebezpečné tromby. Hrozila amputácia ruky. V nemocnici preležal takmer dva mesiace. Ťažká operácia dopadla, našťastie, dobre.
Čo ťa nezabije, to ťa posilní, vraví sa. Vitor Baia hodil prekonané problémy za hlavu a sústredil sa len na začiatok kariéry.
Tá mala raketový štart. Už ako devätnásťročný chytal za seniorov FC Porto. Hneď v prvej sezóne získal zlatú medailu z majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov. To ho neskutočne povzbudilo.
Úspechy sa len tak sypali. Na domácej i na medzinárodnej scéne. Vraj si ich poriadne vychutnával. Sklamaním bol európsky šampionát pred tromi rokmi, ktorý usporiadalo práve Portugalsko.
Vitor Baia sa stal tragickým hrdinom neskorších strieborných medailistov. Brazílsky tréner portugalskej reprezentácie Luiz Felipe Scolari ho nezaradil do nominácie.
Dva mesiace predtým si užíval víťazstvo v Lige majstrov. Porto zmietlo v gelsenkrichenskom finále Monaco hladko 3:0. Baia tak skompletizoval európsku zbierku.
Zažil šok proti Artmedii
Pohár víťazov pohárov vybojoval s Barcelonou, Pohár UEFA už v bránke Porta.
Stál v nej i proti petržalskej Artmedii v základnej skupine. Zažil jeden z najväčších šokov vtedajšieho ročníka. Peter Petráš, Kozák a Borbély mu dali v Porte z troch striel tri góly.
V rozbahnenej odvete na Tehelnom poli udržal čisté konto, no bezgólová remíza posunula do osemfinále Glasgow Rangers.
Veľa fanúšikov si kládlo otázku, prečo nosil na chrbte číslo 99. Po návrate z Barcelony bola jednotka obsadená. Tak pristál na 99–ku. Symbolizovala rok, v ktorom sa Vitor Baia vrátil po troch rokoch tam, kde sa vždy cítil najlepšie – do Porta.
Vitor Manuel Martins Baia
Narodený: 15. októbra 1969 v Sao Pedro da Afurada
Post: brankár
Stav: ženatý, manželka Xana, syn Diogo, dcéra Beatriz
Posledný klub: FC Porto
Predchádzajúce kluby: FC Lecca (1988 - 1989), FC Porto (1989 - 1996), FC Barcelona (1996 - 1999), FC Porto (1999 - 2007)
Reprezentácia: Portugalsko (1990 - 2002, 80 zápasov)
Klubové úspechy: víťaz Ligy majstrov (2004, Porto), víťaz Pohára víťazov pohárov (1997, Barcelona), víťaz Pohára UEFA (2003, Porto), víťaz Svetového pohára (2004, Porto), víťaz európskeho Superpohára (1998, Barcelona), majster Španielska (1998), dvojnásobný víťaz Španielskeho pohára (1997, 1998), víťaz španielskeho Superpohára (1998), 10–násobný majster Portugalska (1990, 1992, 1993, 1994, 1996, 1999, 2003, 2004, 2006, 2007), 5-násobný víťaz Portugalského pohára (1991, 1994, 2000, 2003, 2006), 8-násobný víťaz portugalského Superpohára (1991, 1992, 1994, 1995, 2000, 2003, 2004, 2006)
Reprezentačné úspechy: majster sveta hráčov do 20 rokov (1989, 1991), semifinalista ME 2000, účastník ME 1996 a MS 2002.
Zdroj: www.wikipedia.org
