Ak sa rozhodnete bojovať proti prevládajúcej rasovej a národnostnej neznášanlivosti, ktorá pramení zo strachu a ľudskej hlúposti, je to záslužný čin. Oveľa hodnotnejším je však vtedy, ak to robíte z presvedčenia, a nie pre prísľub európskych a národných grantov. S takýmto nadšením vznikol aj projekt občasného rómskeho študentského časopisu Amenca.

Časopis, ktorý má za sebou už tri čísla (vrátane nultého) a ktorého niektoré texty sú dvojjazyčné, sa v tom najaktuálnejšom venuje nielen kultúre a udalostiam, ktoré súvisia so životom a pozíciou Rómov v spoločnosti, ale i fenoménom, ako je napríklad segregácia rómskych žiakov v samostatných triedach.

Pritom príliš nezjednodušuje, i keď skôr stavia na autentickosti, ako na hlbokej analýze. „Ľudia sú takí, ako sa k nim spoločnosť správa. Keď sa dostatočne snažíme vytvárať homogénne rómske triedy, triedy sa nimi skutočne stávajú,“ píše o tejto problematike Stanislav Daniel.

Možno je časopis Amenca viac projektom nadšenia ako literárnych či novinárskych skúseností, zastupuje však nenahraditeľnú úlohu, ktorou je odbúravanie myšlienkových stereotypov. Čo je v každom prípade činnosť hodná obdivu i podpory. Najmä v krajine, kde niektorí extrémisti určujú jej chod, kde zakomplexovaní mladíci vystavujú na obdiv svoju vyholenú duchaplnosť a kde človeka zabijú len pre dĺžku vlasov.

Autor: tp