Je to trochu nedostupné miesto, prvé ročníky akcie boli na atraktívnejších terasách Jízdárny Pražského hradu, ale keď nastúpil prezident Klaus, akciu tam zrušil.
Za desať rokov sa tu postupne predstavil výkvet žánru – od juhoafrických Mahotela Queens cez balkánske dychovky ako Fanfare Ciocarlia až po mexického akordeonistu Joaquína Diaza.
Tentoraz sa dramaturgia Borka Holečka zamerala na hudbu púštnej Afriky a uviedla tuaregských Tartit, malijského gitaristu Afela Bocouma a nigérijských Etran Finatawa. Zahral aj brazílsky Sonic Junior, francúzska zostava Jim Murple Memorial, ktorá predvádza reggae a ska, a brazílsko-holandská Zuco 103, ktorá kombinuje sambu so samplovanou tanečnou hudbou.
Počasie tentoraz akcii mimoriadne prialo, medzi tancujúcimi divákmi bol vidieť aj český vicepremiér Alexander Vondra, pri prestavbe aparatúry sa dalo motať medzi pobiehajúcimi deťmi a psami a kúpiť si rôzne orientálne jedlá, náramky alebo cédečka.
Respect je každý rok vítanou kúrou pre všetkých divákov, ktorí sú unavení z monotónnej domácej pop– music.
Neviem, či sa na Slovensku organizuje nejaký podobný festival. No určite by nezaškodil.
Autor: Jan Rejžek