Kedže Memory Almost Full vyšiel takmer v rovnaký deň ako Seržant Pepper, prišla mi na um jedna spomienka. Kedysi som mal a stále ešte mám kamaráta Petra Procházku, ktorému môj brat Jason hovoril Stanley. Vyznačoval sa tým, že zohnal každý album. Neviem, ako to robil, ale keď vyšiel Seržant, prišiel s ním pod pazuchou. Požičal mi ho a ja som ho počúval vo svojej „detskej izbe“. Pamätám si, že som zažíval absolútne prekvapenie.
Otvárací obal, aký som predtým nevidel, s textami na druhej strane, a najmä farebná hudba. Dnes, po 40 rokoch, ma teší fakt, že Paul, významný spolutvorca Seržanta, ma stále prekvapuje.
Samozrejme, nemožno porovnávať tieto albumy, ale oba majú niečo spoločné. Držia pohromade - od začiatku do konca. Memory Almost Full nie je kolekcia, z ktorej by som si nahral dve pesničky do auta. To je album, ktorý si treba vziať celý.
Určite nie je slabší ako Paulov predchádzajúci Chaos And Creation In The Backyard. Je jeho dôstojným nasledovníkom. Teší ma, že Paul sa vo svojom veku ustavične zlepšuje! Keby som jeho novinku porovnal so starým Red Rose Speedway...
Podsúvajú nám, že by to malo byť naopak. Že človek už všetko povedal a nazdar! Ukazuje sa však, že Paul na to stále má. Z Memory Almost Full cítiť, že autor nám chce niečo povedať. V piesni The End Of The End sa vysporadúva s otázkou smrti, ale nakoniec album ukončí tak ako v časoch The Beatles, ktorí dbali na to, aby svoje platne neuzatvárali pochmúrne – rockerskou vypaľovačkou Nod Your Head.
Na prvé počutie ma ihneď zaujala skladba That Was Me, ktorá by pokojne mohla byť na Bielom albume. Vynikajúco zaspievaná a zahratá. Apropo, hranie na nástrojoch. V booklete je fotka Paula držiaceho elektrickú gitaru v štúdiu plnom rôznych inštrumentov. Vtip je v tom, že on na všetky dokáže hrať. Najnovšie aj na mandolínu, ktorú použil v pesničke Dance Tonight.
Album som počul asi päťkrát a nenudil som sa. Stále je tam čo objavovať. Paul je schopný výletov do oblasti džezu, vážnej hudby, folku alebo rocku. To je pre mňa ako hudobníka veľmi zaujímavé. Ďalšia vec je jeho hlas. Ten znie naozaj veľmi dobre.
Je veľa dobrých skupín na svete. Nedávno som videl nadupaných My Chemical Romance a Linkin Park. No takých talentovaných ľudí, ako je Paul McCartney, ktorý s ľahkosťou hľadá melódie a muzikantské nápady, nie je dnes veľa.
Na záver už len postreh z piesne Vintage Clothes. V nej sa hovorí, že netreba žiť v minulosti. Je obdivuhodné, že človek, ktorý ma toho tak veľa za sebou, hľadí stále dopredu.
Na ceste Praha – Bratislava bude tento album v mojom aute často hraný. Ak mi to syn dovolí... Miroslav Žbirka
Autor: Miroslav Žbirka (Autor je hudobník)