však treba priznať, že ani on jej dlho nevedel prísť na meno.
Malo sa to zmeniť pri jeho najnovšej knihe Andělé všedního dne, ktorú prišiel v pondelok predstaviť aj do Bratislavy. Novela o smrti troch postáv a štyroch anjeloch je do istej miery inšpirovaná Vieweghovou vlastnou skúsenosťou, smrťou otca, ktorému diagnostikovali rakovinu.
„Napísal som túto novelu, ktorá je určite smutná, je to téma vážna, ale myslím si, že kniha nie je beznádejná, je v nej určite aj humor,“ povedal pre SME. Knihu, ktorá je síce temnejšia ako jeho predchádzajúce texty, napriek tomu však považuje za relatívne pozitívnu a tvrdí: „Ja by som si napríklad temnú knihu nikdy nekúpil.“
Podľa Viewegha by sme si práve pri stretnutí so smrťou mali uvedomiť, že každý ďalší deň je pre nás darom navyše. „Mali by sme si užívať život a netrápiť sa blbosťami, politikou.“
Ťažšia téma poslednej Vieweghovej knihy však neubrala nič na jeho popularite a predajnosti. Práve tento autor je pre kritiku problém, pretože nevie, či je pre ňu dostatočne nóbl. A či, preboha, nepíše pre ľudí. Vyčíta sa mu, že nadbieha masovému vkusu.
Už sa len ostáva pýtať, kto tento masový vkus určuje. Nejestvuje totiž ľahká literatúra, iba autori, ktorí s ľahkosťou písať nedokážu, a tiež takí, ktorí nemajú čo povedať. Byť však v permanentnej opozícii je najmä dnes také lákavé.
Autor: tp, ik
