Pondelok, 19. august, 2019 | Meniny má Lýdia
ŠKOLÁM BUDE CHÝBAŤ NA VÝUČBU CUDZÍCH JAZYKOV PRIBLIŽNE 1800 UČITEĽOV

S jazykmi sa začne skôr

Slovenskí žiaci v cudzích jazykoch nevynikajú a rovnako sú na tom aj ich učitelia. Ministerstvo školstva sa rozhodlo výučbu zmeniť, ale chýbajú mu kvalifikovaní pedagógovia i peniaze.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – ČTK)
Slovenskí žiaci v cudzích jazykoch nevynikajú a rovnako sú na tom aj ich učitelia. Ministerstvo školstva sa rozhodlo výučbu zmeniť, ale chýbajú mu kvalifikovaní pedagógovia i peniaze.

BRATISLAVA. Koľko cudzích jazykov a odkedy ich majú žiaci študovať? Dnes o tom rozhodujú školy podľa svojho zamerania a možností.

Od septembra 2008 sa to má zmeniť, ministerstvo školstva pripravilo koncepciu, ktorá má určiť pravidlá. S výučbou prvého cudzieho jazyka sa začne v treťom ročníku základných škôl. V piatom by pribudol školákom povinne druhý cudzí jazyk. Nový model chce ministerstvo zavádzať postupne.

Analytička Kozervatívneho inštitútu Zuzana Humajová, od ktorej je rezort skôr zvyknutý na kritiku, koncepciu privítala. Zavedenie jazykov už od tretieho ročníka považuje za správne. Nerozumie však, prečo chce ministerstvo zaviesť na vý­učbu centrálne „národné u­čebnice“. Ich tvorba bude stáť asi 60 milió­nov korún, čo sú pod­ľa nej zbytočne vyhodené peniaze.

Už teraz sú na trhu dobré knihy zo zahraničia a je len na učiteľoch, ako s nimi dokážu pra­covať, tvrdí Humajová. Mnohí to nevedia, a preto ich kritizujú.

Chýbajú jazykári

Ešte väčším problémom ako učebnice sú učitelia. Už teraz jazyky často učia nekvalifikovaní pedagógovia.

„Problém je, že rodičia chcú len angličtinu a potom chýbajú učitelia,“ hovorí riaditeľ jednej zo základných škôl v Pezinku Ľubomír Štiglic. Školy často plátajú diery aj na úkor kvality. I keď podľa neho niekedy aj nekvalifikovaný človek dokáže žia­kov dobre naučiť.

Na základnej škole Petra Jilemnického v Revúcej začínajú s cudzím jazykom povinne od tretej triedy. Dva jazyky zatiaľ neučia. „Kto by ich učil?“ naráža na problém s nedostatkom kvalifikovaných pedagógov zástupkyňa školy Jaroslava Košútová.

Dobrí učitelia chýbajú najmä v angličtine, o ktorú je najväčší záujem. Medzi mladými učiteľmi má len tretina vzdelanie na to, aby mohla učiť. Absolventov pritom ročne končí dosť.

Podľa vedúcej Katedry anglického jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK Gabriely Lojovej, väčšina ich študentov do školstva nejde. Nástupný plat zhruba 14–tisíc korún ich neláka. Ako dobrým angličtinárom sa im po škole otvára tisíc iných možností uplatnenia.

Otázna bude kvalita

Nová koncepcia zrejme hneď narazí na nedostatok dobrých učiteľov, čo priznáva aj ministerstvo. Nastúpiť by muselo asi 1800 nových pedagógov, čiže takmer o tretinu viac ako v súčasnosti v školstve pôsobí. Rezort prepočítal, že aby nových pedagógov získal, počas deviatich rokov zavádzania modelu potrebuje asi 290 miliónov korún na mzdy a školenia.

Obavy z odbornosti výučby má aj hlavná školská inšpektorka Mária Rychnavská. Začať s výučbou od tretieho ročníka považuje za vhodné, odbornosťou vyučovania si už istá nie je. Už teraz si mnohí rodičia želajú, aby sa ich deti učili jazyk v prvom ročníku. Školy im ich ponúkajú ako nepovinný predmet alebo krúžok.

Rychnavská už teraz vidí ako veľký problém neodbornosť vyučovania cudzích jazykov. Bežné je časté striedanie učiteľov počas roka, čo na kvalite nepridá.

Učitelia často nevedia žiakov naučiť komunikovať. „Žiaci vedia čítať predložený text, no nevedia pohotovo a plynulo reagovať na položené otázky.“ Napriek tomu dosahujú vedomosti žiakov z cudzích jazykov podľa inšpekcie priemernú úroveň.

Ako jazykára udržať v škole? Musíte zaplatiť

O štúdium angličtiny je záujem, ale absolventi učiť nechcú. Majú na výber tisíc atraktívnejších miest, tvrdí vedúca Katedry anglického jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK GABRIELA LOJOVÁ.

Majú absolventi stredných škôl záujem študovať angličtinu ako učiteľský smer?

„Je záujem. Je to však predovšetkým záujem o štúdium angličtiny ako jazyka. “

Kde sa absolventi po skončení vysokej školy väčšinou strácajú?

„Najhoršie je to pri dennom štúdiu. Z týchto ľudí len malé percento ide do škôl, aspoň hneď po doštudovaní. Veľmi veľa ich počas štúdia pracuje vo firmách. Keď skončia, tak už do školstva nejdú. Veľa ich odchádza aj do zahraničia.“

Ako ich prilákať, aby zostali učiť?

„Veľmi ma to mrzí, ale po optimistických rečiach to všetko napokon skĺzne do toho, že je to o peniazoch a spoločenskom postavení učiteľa a problémoch, ktoré v školstve sú. To všetko sa odráža v tom, že učiť nepôjdu. Unikajú všetci učitelia, ale angličtinári, ktorí majú možnosť s jazykom sa uplatniť v mnohých iných sférach, ktoré sú atraktívnejšie, tak rozhodne do toho školstva nejdú.“

Väčšina škôl pripravuje učiteľov pre druhý stupeň. Teraz sa hovorí o výučbe od tretieho ročníka. Nebude to problém?

„Bude a obrovský. Naša katedra s tým počíta. Pripravujeme sa na to, i keď zatiaľ len psychicky, čiže flexibilne sme schopní vytvoriť študijný program pre denné štúdium. V prvých rokoch to však budeme musieť riešiť skôr tak, že učiteľom prvého stupňa sa ponúkne možnosť rozšíriť si kvalifikáciu aj o jazyk.“

Môže si rozšírením kvalifikácie učiteľ finančne prilepšiť?

„Nie. Aby boli učitelia cu­dzích jazykov finančne zvýhod­ňovaní, tomu sa bráni samotná učiteľská obec. Skutočne nevidím inú možnosť. Práca učiteľa cudzieho jazyka je náročnejšia ako ktorákoľvek iná, pretože komunikuje v cudzom jazyku. A to je dôvod, prečo v mnohých iných krajinách Európskej únie majú títo učitelia vyššie platy alebo nižšie úväzky.“

Prečo sa majú deti učiť cudzí jazyk už od 3. ročníka?

„Psychológia hovorí, že už v šiestich rokoch sú deti zrelé. Pedagogické podmienky u nás to však neumožňujú. U nás je škola stále veľký stres pre deti a znásobovať to tým, že sa začnú skôr učiť jazyky, by nebolo ro­zumné. A neskôr začať s výučbou, to sa už premešká kritické obdobie pre učenie sa jazyka.“

Čiže potom už je dieťa menej vnímavé?

„Áno, najmä pokiaľ ide o výslovnosť. Prirovnala by som to k tomu, že keď chceme, aby z dieťaťa bol gymnasta, tak musí začať v štyroch rokoch. Lebo keď začne v ôsmich, tak už z neho nebude vrcholový športovec.“

Veronika Šutková
Angličtina je už aj v škôlkach

V niektorých bratislavských základných školách učia angličtinu od prvého ročníka už teraz. Riaditeľka Základnej školy sv. Uršule v Bratislave Mária Kováčiková hovorí, že záujem majú rodičia aj deti.

„Angličtina je ťažká. Inak sa to píše a inak vyslovuje,“ hovorí tretiačka Mária Winterová. Tento rok sa začala učiť jazyk povinne. „Domáca úloha z angličtiny mi trvá rovnako dlho ako iná,“ tvrdí jej spolužiačka Betka Krajčovičová. Obidve sa učili angličtinu najskôr nepovinne.

„Momentálne nemáme problém s kvalifikovanými pedagógmi, ale učitelia boli jedným z dôvodov, prečo sme začali druhý cudzí jazyk vyučovať až od siedmeho ročníka,“ vysvetľuje riaditeľka. Najskôr vyučovali druhý jazyk už od piateho ročníka. Začína sa s angličtinou, potom môžu pridať nemčinu. Žiaci s tým nemali problém.

Prváčka Veronika sa rozpráva doma s rodičmi aj po anglicky, začínala už v škôlke. „Nemá s tým problém,“ tvrdí stará mama. Na ZŠ matky Alexie sa učia angličtinu povinne od tretieho, nepovinne od prvého ročníka.

„Hravou formou sa naučia jazyk rýchlo a majú záujem,“ hovorí mama prváčky v Devínskej Novej Vsi. Angličtinu mali už v škôlke, v škole nepovinne chodí na nemčinu. „Deti zvládajú dva jazyky bez problémov,“ myslí si.

V Leviciach, v Základnej škole Štefánikova sa učia cudzí jazyk od tretej triedy, druhý od siedmej. Podľa riaditeľky Boženy Patšovej priemerný tretiak nemá problém. S dvomi jazykmi to už niektorí budú mať ťažké.

Marcela Glevická
Najlepší sú severania

BRATISLAVA. Čo krajina, to iný model výučby cudzích jazykov. Nájsť ten optimálny sa dá len ťažko, tvrdí bývalá šéfka Štátneho pedagogoického ústavu Anna Butašová, ktorá pôvodne pripravovala koncepiu výučby.

Dobrou angličtinou sú známi Škandinávci. Učia sa ju od útleho veku, angličtina je bežná aj v televíziách. Okrem toho musia ovládať aj jeden jazyk svojich susedov. V Nemecku dbajú na to, aby sa žiaci učili jazyky prisťahovalcov. Vyučuje sa najmä turečtina.

Veľkou reformou prešli Francúzi, o ktorých sa traduje, že inak ako po francúzsky hovoriť nechcú. Teraz sa cudzie jazyky musia učiť od štyroch rokov. Fancúzskym školám tiež chýbajú učitelia.

Jazykárov je nedostatok v Holandsku, kde bola povinná angličtina. Žiaci majú teraz na výber viac možností. Iné jazyky ich ale nemá kto učiť.

(vev)


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  2. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  3. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  4. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  5. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  6. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  7. V bankovom svete prežijú len tí, ktorí inovujú
  8. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  9. Kaufland potvrdil pozíciu lídra v ponuke slovenských výrobkov
  10. Parkovací asistent VW vám pomôže, keď už stratíte nervy
  1. Leto pomaly končí: Výlety, ktoré ešte stihnete a takmer zadarmo
  2. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  3. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  4. FOKUS očnú optiku a FOKUS optik kúpil MiddleCap Group S.A.
  5. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu
  6. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  7. Pracovisko treba vymyslieť nanovo
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Electric vehicles - which kind to choose?
  10. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  1. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 13 217
  2. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 9 219
  3. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 8 585
  4. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 7 605
  5. Last minute tipy: All inclusive dovolenka na Severnom Cypre 6 120
  6. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu 5 796
  7. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 860
  8. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 747
  9. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi 4 500
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 3 986

Neprehliadnite tiež

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Jozef Rajtár.
Dobré ráno

Dobré ráno: Je desivé vidieť, kto všetko si vás lustruje

Polícia si volá novinárov. Zisťujú, ako o nich zbierali informácie.

Podcast Dobré Ráno
Stĺpček Petra Schutza

Posty pridelencov treba zrušiť

Inštitút pridelenca je azda najlukratívnejšou trafikou.

Komentátor SME Peter Schutz.
Píše Tomáš Nociar - Fórum

Odborník na extrémizmus Andrej Danko

Šéf národniarov by nemal zabúdať, odkiaľ on a jeho strana prišli.

Predseda SNS a šéf Národnej rady Andrej Danko.