Na scénu vbieha tlupa chlapíkov mafiánskeho výzoru, baterkami presvecujú sivý odľudštený priestor podzemnej garáže i divákov v hľadisku. Do akcie znejú sladké tóny predohry k Verdiho Trubadúrovi.
Úvahy na tému, kam smú tvorcovia pri modernom výklade klasických diel zájsť, sú v ospanlivých vodách slovenskej opery viac-menej hypotetické. No len dovtedy, kým sa k slovu nedostane náš jediný čistokrvný vyznávač „režisérskeho divadla“ Martin Bendik.
Na tlačovke prezentovanú tému nekultúrnej krajiny 21. storočia, čo chce predať svoje národné divadlo, divák nepochopí. Libreto nepustí. Zborové scény, kde na Lunovych ozbrojených mafiánov útočia Manricovi priatelia s husľovými puzdrami, trúbkami a stojanmi na noty, sú neželane komické.
Martin Bendik, vybavený výnimočným výtvarným citom, režíruje „celok“. Scéna Trubadúra je zároveň mohutná i variabilná, do garáže sa vysúvajú moduly Leonorinho budoáru či Manricovho väzenia. Pôsobivo využíva svetelnú réžiu a hoci často ilustruje (echogram srdca, premietaný v zborovej modlitbe za odsúdených, „ohnivá“ projekcia pri árii o upálení starej cigánky, desiatky sviec), výtvarne senzitívneho diváka chytí. Škoda, že málo cíti vzťahy a do hereckých kreácií sa občas vkradne operné klišé.
Nedorozumenia režiséra so sólistami SND vygenerovali jediné (hosťujúce) obsadenie Manrica i Leonory pre obe premiéry. Mladá česká sopranistka Jana Doležílková má perspektívny hlas peknej farby, technicky spoľahlivý tenor Maria Zhanga (Manrico) by zniesol viac kovu a emocionálneho nasadenia.
Druhopremiérový Vitomir Marof bol vokálne omnoho presvedčivejším Lunom než Zoltán Vongrey, dramatickému naturelu Jitky Saparovej-Fischerovej sedí Azucena lepšie ako lyrickej Denise Hamarovej.
Hudobné naštudovanie Rastislava Štúra je priemerné, so značnými rezervami v rytmickej zhode orchestra s javiskom.
Intelektuála Martina Bendika trápi nekultúrnosť slovenskej spoločnosti. Režíruje málo a tak ponúknutú príležitosť pohotovo využil. Diváci rozhodnú, či je arciromantický Trubadúr tým pravým fórom na prezentáciu jeho kritického svetonázoru.
Prvá autonómna premiéra v novej budove SND už určite stihla vyvolať živú diskusiu. A na druhej premiére popri bravo spevákom aj rázne bú pre režiséra.
Giuseppe Verdi: Trubadúr
Opera SND, 8. a 10. júna
Hudobné naštudovanie Rastislav Štúr, scéna Juraj Fábry, kostýmy Mona Hafsahl, zbormajsterka Naďa Raková
Réžia Martin Bendik
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je operná kritička)
