Takmer každý týždeň niektorý z našich politikov odhalí, že ktosi opäť poškodzoval dobré meno Slovenska v zahraničí. Jeho alebo jej tvár skriví v tej chvíli úprimná hrôza a ľútosť nad tým, ako veľmi sa meno zásahom nepriateľského elementu poškodilo. Slzy sú väčšinou na krajíčku a neraz aj tečú. S periodickou pravidelnosťou sa vtedy za záhadných škodcov určujú obyvatelia okolitých krajín, príslušníci iných národností alebo cudzí diplomati, ktorí k nám prišli, ale nevážia si našu legendárnu pohostinnosť.

Už dlhšie ma v tejto súvislosti trápi viacero vecí. Ako poškodzovanie prežíva samotné dobré meno Slovenska? Ako sa s nepríjemným úkazom vyrovnáva už beztak ťažko skúšané zahraničie? Rozhodol som sa preskúmať problematiku podrobne.

Výsledky dopadli katastrofálne. Pre dobré meno Slovenska aj pre zahraničie. Väčšina Berlínčanov sa zobúdza v panickom dese z toho, či počas nasledujúceho dňa opäť niekto náhodou nepoškodí povesť najlepšej stredoeurópskej krajiny široko-ďaleko. Známy slogan New Yorku „mesto, ktoré nikdy nespí" v skutočnosti pochádza z ustavičnej obavy Newyorčanov o naše dobré meno, ktorá im celé noci nedá spať. Viedňou sa šíria neurózy, horšie ako vo Freudovom období, spôsobené úzkosťou o osud najbližšieho susedného štátu a jeho nekonečne milých obyvateľov. Pôrodnosť v celej Európe klesá, pretože párom pripadá neprístojné milovať sa v období, keď niekto sústavne poškodzuje taký roztomilý národ v srdci starého kontinentu. Vysvitlo, že svet, našťastie, alebo žiaľbohu, už nemá nič významnejšie, čím by sa zaoberal a babre sa celý čas v tom, čo trápi našich politikov.

Treba priznať, že ešte horšie skončilo v prieskume samotné dobré meno Slovenska v zahraničí. Kedysi, v mýtických časoch, bolo až také vynikajúce, že sa radšej v bázni a v strachu z vyšších slovenských mocností ani nevyslovovalo, vytesnilo sa a upadlo do zabudnutia. Potom sa opäť objavilo na scéne, mladé, nové, hrdé a krásne, malo priam ideálny výzor, ktorý sa vraj podobal na kríženca oštiepka, valašky, detvianskej mladuchy a sitnianskeho rytiera. Až kým sa mu nezačalo systematicky škodiť. Dobré meno sa, doráňané a poškodené, odvtedy túla zahraničím a márne sa snaží o svoju nápravu. Pomôže mu málokto. Kto by sa aj zaoberal niečím, čo považuje za zlé? Každý sa mu radšej vyhne širokým oblúkom. Ak dobré meno na svojich potulkách náhodou stretnete, povedzte mu, že sme ho mali radi a že nám je za ním smutno.