Téma Tatranského národného parku zmobilizovala v posledných mesiacoch časť verejnosti. Politikov už menej.
BRATISLAVA. Takmer 25-tisíc ľudí podpísalo petíciu za Tichú dolinu, asi dvetisícky prišli na vyhlásenie Tichej doliny za územie chránené občanmi. Tento týždeň sa diskusia od budúcnosti Vysokých Tatier presunula k ďalším parkom, keď rezort práce pripustil, že sa ich počet môže znížiť. Čo na to politici? Sami od seba o tom príliš nehovoria.
„Nesúhlasím so znižovaním rozsahu chránených území, vytvorili sme sieť, ktorá má celospoločenský význam, dokonca celoeurópsky, keďže časť tohto územia je súčasťou siete Natura 2000,“ hovorí poslanec SMK a bývalý minister životného prostredia László Miklós. Na otázku, prečo jeho nesúhlas nie je viac počuť, odvetil, že „je lepšie, keď vynecháme z ochrany prírody stranícku politiku a debata zostane na odbornej úrovni“.
Opozičná kritika
Miklós hovorí, že „určite zdvihne hlas“ budúci týždeň na výbore pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Prerokúvať sa budú tri zákony, „ktoré určite znamenajú oslabenie ochrany prírody“.
Tatiana Rosová z SDKÚ hovorí, že zonáciou TANAP-u počnúc až po posledné vyhlásenie rezortu životného prostredia o potrebe znížiť stav medveďov o polovicu naznačuje, že „kým súčasná vláda vyčítala minulej výpredaj štátneho majetku, táto vláda chystá veľký výpredaj slovenskej prírody.“
Jej stranícky kolega Pavol Frešo hovorí, že výstupy ministerstva životného prostredia sú chaotické, chýba im logika a „silno reflektujú podporu výstavbe“. Zároveň pripúšťa, že chránime viac územia, ako si môžeme z ekonomických dôvodov dovoliť. SDKÚ si podľa neho všíma diskusiu o ochrane prírody, stretla sa so štátnymi ochranármi, plánuje stretnutie s vlastníkmi pozemkov v chránených územiach a „pripravuje odbornú reakciu“.
Zelená býva ľavica
Politologička Soňa Somolányi hovorí, že environmentálna politika patrí k základným znakom novej ľavice v Európe.
Smer si túto agendu neprivlastnil. Dušan Muňko zo Smeru, štátny tajomník na ministerstve životného prostredia, hovorí, že „je ochranár, ale nie ortodoxný“. Slovensko podľa neho chráni veľké územie a veľký je aj rozsah území európskeho významu, ktorý sme poslali Európskej únii. Na otázku, prečo si strany vrátane Smeru neosvojili „zelenú agendu“ odpovedal otázkou: „Čo spravila ktorá vláda pre rozvoj cestovného ruchu? Ako nám narástla zamestnanosť v tejto oblasti, o koľko stúpol počet lôžok od roku 1970? A na porovnanie - koľko územia sme chránili vtedy a koľko teraz?“
Šéf Strany zelených Pavel Petrík hovorí, že sú pripravení zapojiť sa do verejnej debaty aj o zonácii TANAP-u, zatiaľ nemajú o návrhu dosť informácií. Tvrdí, že sú aktívni, vyjadrili sa aj v čase ťažby dreva v Tichej doline, ale médiá si ich nevšímajú.
Prieskum: zelení poskočili
BRATISLAVA. V poslednom prieskume preferencií politických strán, ktorý agentúra MVK zverejnila minulý týždeň, dve percentá voličov povedali, že by volili Stranu zelených. Na jeseň minulého roka to tvrdilo len 0,9 percenta voličov.
Šéf agentúry Pavel Haulík si nemyslí, že ide o trend, ktorý by súvisel s medializovaním environmentálnych tém. Zelených si v prieskumoch vyberajú ľudia, ktorí si nevedia vybrať z väčšinových strán. Podľa Haulíka ochrana prírody zatiaľ nie je téma, ktorá príliš zaujíma ľudí, no v budúcnosti sa ňou stane.
Vytvoriť stranu s takouto politickou agendou je podľa neho zavčasu, úspech by však mohla mať strana, ktorá by oslovila liberálneho voliča, ktorý má k ekológii blízko.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že práve takýto postup stojí za úspechom českej Strany zelených. „Zelení tam rozšírili agendu aj na kultúrno-eticko-liberálne otázky.“ Na Slovensku podľa Mesežnikova o to nie je záujem.
„Dlho sme viedli zápas o princípy demokracie, dnes je témou skôr slovensko-maďarská otázka a nacionalizmus, v poslednom období to boli reformy a ich dosahy na obyvateľov.“ Súčasné strany pracovať s verejnosťou a získavať ju pre takéto témy nevedia.
(haj)
O citlivosti verejnosti na environmentálne problémy a postoji politických strán sme sa rozprávali so sociológom MARTINOM BÚTOROM z Inštitútu pre verejné otázky.
Téma životného prostredia patrí v týchto dňoch k hlavným. Ako je na ňu citlivá slovenská verejnosť?
„Je tu istý rozpor. Na jednej strane v rebríčku spoločenských problémov zisťovanom otvorenou otázkou je problém životného prostredia na spodných priečkach. Keď sa však ľudí pýtate konkrétne, či by sa v rôznych verejných politikách mali uplatňovať princípy citlivé k životnému prostrediu, väčšina odpovie 'áno', ako sa to stalo napríklad v prieskume o budúcnosti Tatier, ktorý si dal spracovať Ekopolis. Ľudia si teda uvedomujú dôležitosť uchovania prírodného bohatstva.“
Prečo si zelenú agendu nevšímajú politici?
„Politické strany skôr reagujú na potreby ľudí a hasia problémy. Ani jedna z parlamentných strán neprišla so silnou ekologickou víziou, ktorá by predvídala budúce potreby. Tieto témy sa však začínajú vynárať na povrch, najmä na komunálnej úrovni - či ide o zeleň, alebo o verejnú dopravu, čo boli jedny z hlavných tém volieb v Bratislave.
Slovensko prežíva ekonomický rast, pri obrovskej výstavbe sa stretajú záujmy developerov a obyvateľov a občianskych skupín. Ľudia začínajú vnímať plusy a mínusy, ich pozornosť sa koncentruje na to, či je takýto rozvoj dlhodobo udržateľný a či má v sebe zabudované aj aspekty kvality života. Prejavilo sa to aj v tom, že sa časť jednotlivcov z občianskych združení rozhodla vstúpiť do politiky, aby rozhodovanie o životnom prostredí ovplyvnila. Niektorí uspeli - napríklad nová primátorka Kremnice.“
A čo veľká politika, je toto chvíľa, keď sa environmentálne otázky môžu stať politickou agendou?
„Na Slovensku zatiaľ nie je politik či politička, ktorá by sa týmto otázkam dlhodobo venovala, ako je to napríklad pri ľudských právach. V predchádzajúcom období ministerstvo životného prostredia udržiavalo istú spoluprácu s Ekofórom a bolo často vystavené kritike, najmä za to, že je slabé. Bol to stav krehkého balansu s rastúcou kritikou, no ani v tejto atmosfére sa nenašiel nikto, kto by sa prejavil ako zelený politik.“
A čo súčasná vláda?
„Predstavuje kombináciu pragmatizmu, etatizmu a orientácie nie na hodnoty, ale na záujmy, moc a peniaze, ako povedal premiér. Ľudia s takouto mentalitou nie sú priaznivo naklonení zelenej agende. Mimovládne organizácie sú oslabené v možnosti formovať verejnú mienku. Prejavilo sa to v pokuse koalície prelomiť zákon o informáciách, obmedziť možnosť asignácie dvoch percent z daní pre tretí sektor alebo naposledy v tom, že minister životného prostredia vypovedal dohodu o spolupráci s mimovládnymi organizáciami. To sú znepokojujúce tendencie. Ja som však presvedčený, že otázky životného prostredia sú živé, že by mohli mať ohlas. Najmä ak by nešlo o kampaň venovanú jednej téme, ale ak by sa táto agenda pretavila do balíčka, ktorý by zahŕňal zvýšenú kvalitu života, citlivosť k menšinám a inakostiam, uplatňovanie verejného záujmu - čo bývajú štandardne témy sociálnodemokratickej vlády. Pre našu vládu to, žiaľ, neplatí.
Andrea Hajdúchová
;)
