Čakanie na hviezdu je asi najnepríjemnejšia časť novinárskej práce. Termín sa neustále prekladá, blíži sa začiatok koncertu a hudobník nikde, zatiaľ čo na neho čaká hŕba novinárov. Hodinku pred utorkovým koncertom Placeba v Brne do šatne, kde pred chvíľou prezliekali mladí športovci, vchádza BRIAN MOLKO, líder kapely. SME po dva a pol hodinovom čakaní dostalo úbohých päť minút. Z rozhovoru cítiť, že Molko je už mysľou jednou nohou v sále.
Začiatkom júla budete po prvýkrát hrať na Slovensku. Tešíte sa?
„Na Slovensko? Jasne, ale my sme tam už predsa hrali!“
Mám pocit, že určite nie.
„Ale áno, hrali sme. Som si istý. (pozn. red - Placebo na Slovensku ešte nekoncertovali. Možno si pomýlil Slovensko zo Slovinskom.)
Ako sa dostávate do pohody pred koncertom, keď musíte robiť rozhovory a iné veci?
„Je to veľmi ťažké, v tejto chvíli by som najradšej ležal vo vani a odpočíval. Ale viem, že to nejde. Bohužiaľ, hudobný šoubiznis je nekompromisný a veľmi únavný.“
Placebo sa presadili v polovici deväťdesiatych rokov, ale vaša skupina vychádzala z iných vplyvov ako vtedajšia vlna britpopových skupín. Tie tu už nie sú, ale vám sa stále darí. Prečo?
„Asi preto, že sme vždy stáli mimo módy a rýchlokvasenej hudby, trendov a rôznych hnutí. Najlepšie je byť absolútne nemódny, pretože to vám môže zaručiť dlhý život. Nevidím to ako víťazstvo, že oni tu nie sú a my stále fungujeme, skôr som rád, že naša kapela nedostala nijakú nálepku.“
Ale treba povedať, že imidž nie je Placebu cudzí. Váš mejkap, štylizácia vo videoklipoch a na koncertoch.
„To nemá nič spoločné s módou, ale s tým, ako sa chceme na verejnosti prezentovať, aby sme sa cítili pohodlne pred kamerou.“
Ste jedným z mála hudobníkov, ktorý nahlas hovoria o svojej sexualite (pozn. red. Brain Molko hovorí o sebe, že je bisexuál) a svojich zážitkoch spojených zo sexom. Prečo ste taký otvorený?
„Ale už nie som. A týchto veciach som rozprával v minulosti, ale teraz už nie. Som iný, hľadám oveľa väčšie súkromie.“
A prečo ste o nich rozprávali v minulosti?
„Nazval by som to patologicky intenzívne hľadanie! (smiech)“
Na začiatku ste mali imidž niekde medzi mužom a ženou, ale teraz podľa videoklipov skôr vystupujete ako muž. Znamená to, že ste sa našli?
„Nie celkom. Len ma to prestalo baviť. Už som sa nechcel opakovať.“
V minulosti tak vystupovali napríklad David Bowie alebo Lou Reed.
„Čo ja viem. Ja som sa nich nepozeral ako na gayov a nedalo sa ich popliesť so ženou.“
Ten androgýnny vzhľad je ale pre rokenrol typický.
„To určite, ale pre rockera rovnako platí, že môže vyzerať akoby práve vyšiel zo staveniska.“
Jeden z vašich hlavných vzorov je práve Bowie.
„Netvrdil by som, že by mal na mňa najväčší vplyv. Boli to skôr skupiny Sonic Youth a Pixies alebo speváčka PJ Harvey. Ale Bowieho uznávam hlavne preto, ako vážne pristupuje hudbe a nebojí sa riskovať a meniť sa.“
Je jedným z vašich prominentných fanúšikov.
„Ó, áno. Veľmi nás to teší.“
Dal vám nejaké rady do života?
„Nedal nám nijaké lekcie, len zopár postrehov o tom, že treba čítať čo najviac kníh a robiť všetko preto, aby sme nezabili svoju spontánnosť.“
Nedávno ste dali na internet album zložený z coververzií, ktoré ste v minulosti nahrali. Čo vás vedie k prerábaniu starých pesničiek?
„Robíme to pre zábavu. Je veľmi zábavné nahrávať piesne z osemdesiatych rokov, na ktorých sme vyrastali.“
Autor: Brno
