Na našu prvú otázku, ako sa dostal k biznisu, odpovedal, že pôvodne chcel byť námorníkom. „Chcel som odísť z krajiny a vymaniť sa zo sveta neustáleho klamstva, ktoré bolo pre komunizmus typické.“ Do Poľska na námornícku školu ho však nepustili. V 80. rokoch 20. storočia tam akurát štrajkovala Solidarita, niektorí slovenskí študenti sa k svojim poľským kolegom odmietli pripojiť, dostali bitku, a tak ich vláda stiahla domov. „Pridali sa k tomu aj obavy, že to, čo prebiehalo v Poľsku, prejde aj k nám,“ hovorí Világi. Ponúkli mu, aby šiel študovať do Ruska. Odmietol.
Náhradou bolo právo. „Už od malička som mal sklony obhajovať ľudí, bol som výrečný.“ Po skončení právnickej univerzity začal robiť notára. „Nechcel som sa dostať na prokuratúru ani na súd. To by som musel vstúpiť do strany.“ Navyše, v roku 1989 podpísal vyhlásenie Niekoľko viet, ktoré kritizovalo komunistický režim.
Poslanec 007
K biznisu, a napokon aj k funkcii šéfa Slovnaftu, ho dostala politika. Po nežnej revolúcii bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia. Pracoval v ústavnoprávnom výbore. Neskôr bol aj riadne zvolený za poslanca. Tu získal znalosti a skúsenosti, ktoré neskôr využil aj pri podnikaní. „Roky strávené vo Federálnom zhromaždení zo mňa urobili dobrého právnika,“ hovorí Világi.
V roku 1991 sa stal podpredsedom Snemovne ľudu, ktorá bola vtedy jednou z dvoch komôr federálneho parlamentu. Mal vtedy 28 rokov.
Vo voľbách v roku 1992 sa Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI), za ktorú kandidoval, nedostala do parlamentu. Stál teda pred hľadaním nového zamestnania. Najbližšia mu bola advokácia.
Košice, Budapešť
O prvom období advokátskej práce hovorí ako o stagnácii. „Potom to zrazu začalo fungovať, získali sme prvú zákazku od istej americkej firmy. „Platili nás podľa amerických noriem. Vtedy som dostal svoj prvý „americký“ honorár advokáta - 150 dolárov za hodinu,“ prezrádza Világi. Za jeden deň tak zarobil asi päťkrát toľko, ako za celý mesiac vo Federálnom zhromaždení.
Prišli ďalšie zaujímavé zákazky. „Robili sme napríklad pre klienta, ktorý predával nehnuteľnosti. Pripravovali sme mu zmluvy. Predal asi 40 nehnuteľností. Mali sme províziu 2,5 percenta z každého predaja.“ Világiho kancelária zastupovala neskôr napríklad aj U. S. Steel. „Keď som začal zastupovať Američanov, robil som všetko preto, aby prišli do Košíc. Vedel som, že ak bude v Košiciach symbolicky viať americká vlajka, príde s tým aj iná hodnotová sústava a Slovensko sa nemôže ocitnúť mimo európskych a severoatlantických štruktúr.“
Advokát Világi zastupoval aj maďarský koncern MOL, keď sa uchádzal v medzinárodnom tendri o Slovnaft, v ktorom „zdolal“ aj OMV. „V čase, keď MOL zvýšil svoj podiel na majoritu, som pre nich už nebol cudzí. Vedeli, že sa môžu na mňa spoľahnúť.“ MOL ho nominoval do dozornej rady a neskôr do predstavenstva Slovnaftu. Povedľa práce v orgánoch niektorých slovenských bánk mu tak pribudla ďalšia.
O situácii vo firme Világi často diskutoval s prezidentom skupiny MOL Zsoltom Hernádim. Spomína si na príhodu, ktorá predchádzala jeho nástupu do generálskej pozície. „Raz sme spolu cestovali vo vlaku, a tak ako už niekoľkokrát predtým som mu hovoril o problémoch v Slovnafte, že firma potrebuje zmenu a že takto to ďalej nejde. Hernádi sa na mňa pozrel a povedal mi: Oszkár, mňa to už nebaví počúvať. Prečo to teda neurobíš ty? Prečo by som to mal robiť ja, som advokát, oponoval som mu. Hernádi na to povedal, že kto to má teda robiť, keď nie ja, že ja viem o problémoch podrobne.“ Takto sa ešte „naťahovali“ šesť mesiacov. Koncovka je známa: Világi sa stal generálnym riaditeľom Slovnaftu.
Strach ho dotlačil podnikať
Prečo sa vôbec dal na biznis? Tvrdí, že ho k tomu dotlačil strach. „Vždy som sa obával toho, že sa mi niečo stane a nebudem môcť pokračovať v advokátskej praxi.“ Tento strach mal korene v minulosti. „Mal som 11 rokov, keď mi zomrel otec.“ Világi sa skoro oženil, narodila sa mu dcéra, nechcel, aby rodina bola závislá len od toho, čo zarobí ako advokát. Mal navyše obavu, že advokácia nebude stále tak vynášať, ako v čase príchodu veľkých zahraničných investícií.
Začal preto podnikať vo všetkom, čo mu prišlo pod ruku. Mal benzínovú pumpu, pekáreň, obchod s potravinami. „Mal som prehľad o každom detaile mojich podnikaní. Vedel som, ako sa tvorí cena, keď som prišiel do obchodu, po piatich minútach som vedel, kto neurobil, čo mal, kto pracuje a kto sa fláka.
V mercedese bez motora
Dlhé roky bol Oszkár Világi považovaný za sivú eminenciu SMK. Pál Csáky v predvolebnej kampani na šéfa strany obvinil jej vtedajšieho predsedu Bélu Bugára, že jeho minulosť v strane je spojená s kontroverznou postavou Világiho. Samotný Világi však svoj vplyv na Bugára popiera, hoci si spolu tykajú. Bývalého predsedu SMK si však váži. „Bola chyba, že ho odstránili, je to človek s veľkými hodnotami.“
V strane nemal s niektorými ľuďmi dobré vzťahy. Napríklad s Miklósom Durayom. „Bol som človek, ktorý mal vždy vyhranené názory, vedel som, čo chcem. Vždy som svoj názor povedal každému otvorene do očí. Niektorí ľudia z SMK nevedeli vecne argumentovať, a tak vymysleli, že som sivá eminencia strany a že ju v pozadí riadim ja.“ Világi si myslí, že ho jeho oponenti chceli citovo zlomiť. „Mysleli si, že to nevydržím.“
Výmenu predsedu v SMK dnes vníma takto: „Je to tak, akoby ste mali mercedes a vyhodíte z neho motor. Teraz všetci sedia vpredu, tvária sa, že auto má 10 volantov a čakajú, že sa pohne.“ Podľa jeho slov mu SMK stále nie je ľahostajná, ale zaujíma ho už len ako voliča.
iac na www.leaders.sk
Autor: Ivan Štulajter Ľuboš Jančík
