Za posledné roky v školskom prostredí znepokojivo narastá agresivita školákov. Psychológovia upozorňujú, že násilné činy detí v školskom prostredí sú stále brutálnejšie, deti pri nich pociťujú uspokojenie a potešenie. Medzi príčiny patrí aj úspech, na ktorý dnešná spoločnosť kladie dôraz.

Základnú školu na Gogoľovej ulici v Topoľčanoch zviditeľnil prípad Jakuba, ktorého spolužiak pichol v afekte pri hádke štetcom tak nešťastne, že chlapec na následky zranení zomrel. Riaditeľka Helena Drevenáková neželá nikomu incident medzi deťmi s takýmito následkami. "Tomu incidentu mohol pedagóg len ťažko zabrániť."

Riaditeľka hovorí, že situácia v škole nebola pred incidentom nijako divoká, žiaci, najmä tie vo vyšších ročníkoch sa správali v "norme pubertiakov". Trieda, v ktorej sa incident stal, je poznačená, zanechalo to na nej stopy. O násilí a agresii detí sa viedli diskusné fóra na rodičovských združeniach, medzi školákov prišli policajti, čo s nimi besedovali o šikanovaní, ubližovaní spolužiakom a podobne. V škole odvtedy pôsobí jeden deň v týždni psychologička.

Násilie medzi deťmi v školách nie je nový fenomén, ale má narastajúci trend, hovorí Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Aj preto ústav už niekoľko rokov pomocou dotazníkov pre učiteľov vyhľadáva v školách skupiny detí s rizikovým správaním.

Trieda sa dokáže premeniť na beštiu

Na psychologičku Evu Gajdošovú sa nedávno obrátili z jednej školy, v ktorej sa prejavy agresivity detí vymkli akýmkoľvek zábranám a morálke. Obyčajná trieda sa premenila na beštiu, ktorá lačnie po krvi spolužiaka. Násilnícki a agresívni spolužiaci dobili spolužiaka tak, že mu zlomili ruku, poranili oko, rozkopali jeho lavicu, roztrhali školské veci. Dôvod? Chlapec nezapadol do triedy, bol tichý, nekomunikatívny, obézny s okuliarmi. Výborne sa učil, učitelia ho mali radi, vyzdvihovali ho a dávali za vzor.

S násilím sa stretáva každá škola

Skúsenosti s agresivitou žiakov má aj bratislavský učiteľ na základnej škole Dano Sládek. "V triede mám žiaka, ktorý dokáže byť agresívny pre zlú známku. Deti to vedia, schválne sa mu smejú, aby ho vyprovokovali a on sa vtedy nepozná. Agresivitu si vybije na komkoľvek. Už dlhšie ho však sleduje školská psychologička, ktorá s ním v tomto smere pracuje. Učiteľ Sládek hovorí, že sa vo väčšej miere stretáva s verbálnou agresiou žiakov a agresiou voči učiteľom. Podľa neho pribúda otvorené, nezakryté hrubé vyjadrovanie detí na učiteľovu adresu. Na to stačí, aby sa žiaci cítili poškodení hodnotením, alebo keď od nich učitelia vyžadujú povinnosti.

Aj keď je Súkromná základná škola na Štiavnickej ulici v Ružomberku malá, má iba päť tried, v ktorých je 59 žiakov, jej riaditeľka Andrea Babecová pripúšťa zárodky násilia či agresie medzi deťmi. "Rodinný charakter školy nám však umožňuje elimitovať ich veľmi skoro, aj keď máme veľa detí s poruchami správania," vysvetľuje riaditeľka. Niekedy sa stane, že dieťa príde už ráno z domu podráždené a učiteľky dokážu jeho správanie skorigovať. Výhodou však je, že v triedach je iba dvanásť žiakov.

Príčinou násilia je aj tlak na úspech

Psychológovia upozorňujú, že dnešná mládež je vystavená stálemu tlaku na úspech a víťazstvo. Kto chce v živote obstáť, musí byť lepší, šikovnejší, flexibilnejší. Jednoducho povedané, musí byť silnejší či bezohľadnejší ako ostatní. "Platí filozofia víťazov," píše Elena Brozmanová z bratislavskej Pedagogickej fakulty UK. Túto filozofiu a z nej vyplývajúce správanie si dieťa a mladý človek osvojuje nielen v rodine, ale aj v škole. Prax však potvrdzuje, že víťazom nemôže byť každý.

Jozef Ihnacík z Pedagogicko-psychologickej poradne v Košiciach upozorňuje, že zmeny v hodnotovom systéme majú svoj obraz nielen v spoločnosti, ale zasiahli aj sociálne vzťahy v školách. Ten, kto má bohatstvo, moc a ovláda druhých, sa považuje za úspešného človeka.

Psychológ Miron Zelina za agresiou školákov a mladých vidí nedostatok morálnych hodnôt, sebaovládania a sebaregulácie. Zdôvodňuje to vplyvom civilizácie, rozpadmi rodín, nedostatkom pozornosti zo strany dospelých. "Svet tínedžerov je úplne iný ako je svet dospelých," tvrdí.

Niekedy však stačí jednoducho zlý vplyv jednotlivca na kolektív. "Problémy s násilím a agresivitou nastávajú v škole vtedy, keď príde do triedy starší žiak, čo opakuje ročník," hovorí riaditeľ Základnej školy na Ulici M. R. Štefánika v Hlohovci.

Aké je riešenie?

Učitelia pri riešení násilia v triedach využívajú pomoc školských psychológov a pedagogicko-psychologických poradní. Deti so sklonmi na agresivitu sa môžu so súhlasom rodičov zúčastňovať na programoch, kde sa učia brzdiť agresivitu.

Docentka Eva Gajdošová verí terapii v škole. O tú sa už tretí rok pokúša v Súkromnej základnej škole Deti Európy v Ružovej doline v Bratislave. V súčasnosti má 45 žiakov v ročníkoch sedem až deväť. Ide prevažne o žiakov, ktorí majú väčšie i menšie problémy v učení a správavaní a potrebujú pre svoj dobrý výkon v škole skôr pokojný, láskavý a individuálnejší prístup a podporu školského psychológa. Jej výsledky výchovy a vzdelávania problémových žiakov potvrdzujú, že boj proti agresivite a šikanovaniu v školách sa začína humanizovaním školy. V takejto škole sa kladie dôraz nielen na známku, školský výkon a vedomosti, ale aj na rozvoj dobrých sociálnych vzťahov a citov.

"Deti prežívajú agresivitu a násilie ináč ako dospelí, a to aj pod vplyvom médií a domáceho prostredia. Násilie a agresivitu vidia všade okolo nás, vonku, doma, v televízii, v škole, vo filmoch," hovorí psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová. Ako by mal pri násilnostiach žiakov postupovať pedagóg? "Musí deti upokojiť, a nie ich podpichovať. Ani jedno dieťa nechce zlyhávať. Naopak, vyžaduje uznanie. Ak dieťa dosiahne úspech, nadobúda pocit vlastnej hodnoty. Ak prevyšujú uňho pocity zlyhania, ak sa skôr zbavuje odvahy než posmeľuje, potom sa celý proces zvráti."

Čo je to násilie

Zo školsko-psychologického hľadiska ho možno definovať ako správanie, ktoré má za cieľ spôsobiť škodu druhej osobe, veci alebo zvieraťu, ničiť ju, ubližovať jej.

Ide teda o deštruktívne a likvidačné správanie, ktoré nie vždy prináša agresorovi materiálne obohatenie. Pri násilí ide buď o správanie riadené, organizované, plánované, alebo aj neriadené, neorganizované, reaktívne, intenzita agresie je v kritickej situácii dosť vysoká, sprevádzaná afektom zlosti.

Spoločným znakom je anonymita žiaka alebo skupiny ukrytých v dave. Svojím činom chcú zanechať stopu na "tvári školy", šokovať dospelých alebo aj spolu, rozrušiť ich, u dospelých vyvolať silné negatívne reakcie.

Motiváciou mnohých agresorov je ničiť pre ničenie samotné.

Šesť dôvodov, prečo sú žiaci v škole agresívni

Deviataci jednej z bratislavských škôl na otázku, prečo sú mnohí ich rovesníci v škole agresívni a násilní, dôvody zhrnuli do týchto odpovedí:

1. z nudy

2. z túžby po silnejších, vzrušujúcejších zážitkoch a skúsenostiach, po senzáciách

3. z nátlaku kamarátov k mužnosti

4. ako druh adrenalínového športu

5. ako dôsledok napätia, frustrácie, stresu, záťaže, konfliktov v sebe samom alebo v triede

6. ako upozornenie na seba "Prosím, všimnite si ma! Nikto ma nemá rád!"