BRATISLAVA. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré riadi Miroslav Jureňa z HZDS, odovzdalo Európskej komisii nekompletnú žiadosť o eurofondy pre poľnohospodárov v apríli, zvyšné doklady doložilo v máji. Napríklad Česi to stihli už v decembri.
„Slovenským programom sme sa ešte nezaoberali, dostali sme ho v apríli. Slovensko má zhruba päťmesačný sklz, v rovnakej situácii je viac ďalších krajín,“ povedal SME hovorca eurokomisárky pre poľnohospodárstvo Michael Mann.
Ministerstvo sa háji zdĺhavými debatami o tom, či má byť v programe zahrnutý aj environmentrálny projekt Natura 2000 a sľubuje, že poľnohospodári ešte v tomto roku dostanú viac ako polovicu peňazí na rok 2007 - vyše 5 miliárd korún. Celkovo mali farmári v tomto roku dostať 10 miliárd.
Farmári o tom však pochybujú, keďže po rozhodnutí Bruselu bude nasledovať dlhé obdobie podávania a vyhodnocovania projektov.
„Ľudia sú v neistote, či vôbec majú nakupovať,“ povedal Ivan Kosík z firmy Tak-Agro, ktorá predáva poľnohospodárske stroje. Ide totiž o najväčšie investície, ktoré vo svojom podnikaní robia.
„Je to veľmi negatívna správa pre farmárov, pretože strácajú dych na poli konkurencieschopnosti. Každý rok, ktorý nemôžu investovať a nedostanú peniaze na modernizáciu, slovenského poľnohospodára znevýhodňuje,“ povedal bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.
Mann tvrdí, že pokiaľ Európska komisia program pre farmárov tento rok schváli, „nie je dôvod na paniku.“
Predseda SMK Pál Csáky povedal, že je ohrozené aj čerpanie štrukturálnych fondov. Slovensko by malo prostredníctvom nich dostať v rokoch 2007 - 2013 zhruba 400 miliárd korún. Tieto fondy má pod kontrolou ministerstvo výstavby, na čele s nominantom SNS Mariánom Janušekom. Slovensko sa s Európskou komisiou ešte nedohodlo, na čo eurofondy použije. Predseda SNS Ján Slota tvrdí, že za vrátením dokumentu o ich využití sú obštrukcie Európskej únie, nie ich ministerstvo. Na prepracovanie sme dostali 8 z 11 operačných programov, ktoré určujú využitie peňazí.
Farmy majú problém
Čo meškanie v praxi znamená pre farmárov?
„Musia prehodnocovať podnikateľské plány. Súvisí s tým nastavenie celej ekonomiky farmy, otázka úverov aj vzťahov s dodávateľmi a odberateľmi.“
Takže sa zadlžujú?
„Zadlžujú sa a prináša im to ďalšie náklady vo forme úrokov. Navyše vyzerajú ako neseriózni partneri, ktorí menia každú chvíľu svoje plány.“
Môže to u niektorých farmárov viesť až k existenčným problémom?
„Môže to viesť k dosť veľkým problémom. Ak chcem kúpiť nový stroj, snažím sa starého zbaviť. Technika je navyše veľmi zastaralá, a tak musia predlžovať jej životnosť. Problém je aj v tom, že nie sú stále dané hodnotiace kritériá na projekty, ani podmienky, za ktoré sa bude nakupovať.“
To je našou vecou, alebo vecou Bruselu?
„Našou. Podmienky si určujeme sami, ale samozrejme v mantineloch stanovených Bruselom.“
Je tých niekoľko zablokovaných miliárd pre sektor významná suma?
„Áno. Určite sa tým minimálne spomalil nákup techniky a znížil sa objem investícií do poľnohospodárstva. Podfinancovaní poľnohospodári na nich najviac čakajú, keďže nemajú na to, aby investície zaplatili z vlastného vrecka.“
Neznižuje to konkurencieschopnosť sektora?
„Samozrejme. Nové technológie sa k poľnohospodárom dostanú vlastne o dva roky neskôr. Investujú tu iba zahraniční podnikatelia, ktorí si peniaze prinesú zvonka.“
V danom momente dostávame od EÚ iba priame platby poľnohospodárom?
„Tak je to už od konca roka 2005. Peniaze z minulého programovacieho obdobia 2004 - 2006 sa totiž vyčerpali veľmi rýchlo, pretože to nebol takto veľký objem. Takže na priamych platbách budeme viac ako dva roky.“
Viete s tým vy niečo urobiť?
„My sme na možný sklz upozorňovali už začiatkom roka 2006. Po voľbách sa celý program začal prehodnocovať, čo úradníkom trvalo dlho. Neskoro sa dopracoval, neskoro išiel do Bruselu.“
(knm)
Autor: Brusel
