y, ktorú ste využili pre zaobstaranie si vlastného nového bývania. Ak príjem z prenájmu nehnuteľnosti plynie manželom, môžu sa pri zdaňovaní takéhoto príjmu dohodnúť, ktorý z manželov zahrnie príjem do daňového základu.

Manželom túto možnosť pri zdaňovaní príjmu z prenájmu umožňuje inštitút § 4 odst. 8 zákona o dani z príjmov. Príjem nezdaňujú v plnom rozsahu, zdaňujú iba

príjem, ktorý prevyšuje zákonom taxatívne stanovený limit pre oslobodenie zdanenia príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Pre rok 2007 je to suma 24 900 Sk.

Príklad z praxe

Manželia prenajímajú byt. Ich príjem z prenájmu predstavuje dvesto tisíc korún za rok. Môžu sa dohodnúť tak, že príjem zdaní v plnom rozsahu manžel a podá aj daňové priznanie. Zdaňovať bude sumu 175 100 Sk (ako rozdiel príjmu z prenájmu a limitu pre oslobodenie príjmu z prenájmu v zmysle § 9 odst. 1 písmeno h). Ak by sa však dohodli tak, že budú zdaňovať uvedený príjem obidvaja, môžu si ho rozdeliť, napríklad na polovicu, vtedy každý z nich zdaní sumu 75100 Sk. Iný príkladom môže byť, ak manželia prenajímali byt napríklad iba tri mesiace

v roku a príjem z prenájmu bol 45 000 Sk. Pri aplikácii § 4 odst.8 zákona o dani z príjmu a po dohode manželov môže zahrnúť celú sumu do základu dane opäť napríklad manžel, ktorý je v takomto prípade aj povinný podať daňové priznanie. Do daňového priznania uvedie sumu 20 100 Sk (rozdiel sumy 45 000 a 24 900 Sk). Ak by sa však manželia dohodli podľa § 4 odst. 8 zákona o dani z príjmu a dosiahnutý príjem z prenájmu by si rozdelili napríklad na polovicu, znamená to, že každý z nich by mal zdaniť sumu 22 500 Sk. Nakoľko v takomto prípade spĺňajú obidvaja podmienku pre oslobodenie od zdanenia (príjem každého z nich je nižší ako 24 900 Sk), manželia tento príjem nezdaňujú. Nemusia ani podať daňové priznanie, pretože ide o oslobodený príjem (bez právneho dôvodu nevzniká povinnosť podať daňové priznanie).

Ako je to s výdavkami

Pri uplatňovaní výdavkov sa manželia môžu rozhodnúť, či ich budú uplatňovať percentom z príjmov alebo v skutočnej výške, ktorá musí byť preukázateľná (napríklad nájomné za byt, elektrina, plyn, káblová televízia, prípadné opravy, úrok z úveru).

Prenajímateľ, v našom prípade manželia, majú možnosť uplatniť si aj preukázateľne vynaložené výdavky za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádzal roku, v ktorom začali byt prenajímať, napríklad výdavky na opravu a údržbu. Môžu sem zahrnúť aj výdavky na kúpu zariadenia bytu v súvislosti s jeho prenájmom, kde zákon limituje výšku uplatnenia takéhoto výdavku maximálne do výšky 30 000 Sk v každom jednotlivom prípade. Ak je hodnota zariadenia vyššia ako limitovaná hranica, vstupnú cenu tohto zariadenia je možné odpisovať pravidelne každý rok v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností je možné od príjmu odpočítať alternatívne aj paušálne výdavky, ktoré už nie je potrebné preukazovať, ale je možné uplatniť si ich vo výške 40 percent z dosiahnutých príjmov z prenájmu. Vtedy sa však už iné výdavky od príjmu z prenájmu nehnuteľnosti nedajú odpočítať, pretože v tejto sume sú už zahrnuté všetky výdavky, okrem poistného a príspevkov, ktoré sú povinné (povinné zdravotné a sociálne poistenie). Pri uplatňovaní výdavkov, či už paušálnych, alebo skutočných, netreba zabudnúť, že je ich nutné krátiť pomerom, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom.

Autor: Dagmar Bednáriková (autorka je daňová poradkyňa)