Tradičná hlinená omietka má mnoho výnimočných vlastností, ktoré iné omietky nemajú. Hlinená omietka nie je agresívna na ruky pri práci, netvrdne chemickou reakciou iba schnutím, je difúzne otvorená, čo znamená, že má schopnosť prijímať a viesť vodu aj vzdušnú vlhkosť, je trvácna, prirodzene pekná, dá sa tvarovať, dokonca modelovať, znáša sa s takmer všetkými stavebnými materiálmi. Voľakedy bol zdroj materiálu pre omietku v každej dedine, no situácia sa priemyselnou výrobou natoľko zmenila, že sa na túto predtým najrozšírenejšiu omietku takmer úplne pozabudlo. V súčasnosti sa ale opravuje veľa starých domov, ktoré vyžadujú práve hlinenú omietku, lebo ak by sa nahradila inou, mohli by vzniknúť v konštrukcii problémy.
Rôznorodosť povrchov
Aj v novostavbách hlinená omietka poskytuje mnoho možností povrchu, štruktúr a modelovania. Príkladov je viacero. Sgrafito je technika, pri ktorej sa nanesú na seba dve rôznofarebné vrstvy hlinenej omietky. Vrchná omietka sa potom špeciálnymi nástrojmi zoškrabáva tak, že odhaľuje spodnú vrstvu a vytvára sa dvojfarebný motív alebo vzor. Ďalšou možnosťou je štruktúrovanie povrchu. Hlinená omietka ostáva dlho vlhká a tvárna a tým dáva možnosť otláčať, vyrývať rôzne štruktúry, či už upraviť celkový povrch špongiou, zahladiť hladítkom alebo niektoré časti zdrsniť rydlom. Fantázia ani možnosti tu nemajú limit. Keďže sa hlina dá pri správnom namiešaní s vlákninou nanášať až desať centimetrov hrubá, je možné vytvárať z nej dokonca plastiky. Jednoduchým, ale efektným riešením sú stierky. Niektoré firmy ponúkajú už hotové prírodné hlinené farebné stierky, ktoré sa nanášajú už len v dvoj-, trojmilimetrovej vrstve.
Hra farieb
Bežná hlinená omietka sa mieša z ílovitej hliny, piesku, vody a podľa vrstvy, ktorú práve nanášame a podľa hrúbky, pridávame vlákna z nasekanej slamy alebo konope. Podľa toho akú farebnosť a štruktúru chceme dosiahnuť, takú hlinu a piesok použijeme. Môžeme pridať mramorovú drť, prípadne šamotový prášok, alebo kvarz (biely kryštalický piesok).
Farebnosť hliny môžeme ovplyvniť použitím hliny rôznej farby, podľa ložiska. Takéto farebné hliny z rôznych ložísk sveta sa dajú kúpiť v práškovej forme. Farbu omietky ovplyvňuje aj farba pridaného piesku. Ak chceme väčšiu škálu farieb, dajú sa primiešať prírodné farbivá a pre vytvorenie sýtych primárnych farieb sa dajú použiť aj oxidanty.
Ak chceme hlinenú omietku dodatočne namaľovať, vhodné sú prírodné kaseínové farby rôznych odtieňov, prípadne aj vápenná farba.
Nevhodný je iba sadrokartón
Hlinená omietka sa podľa potreby robí hrubá jednovrstvová, dvojvrstvová ak treba vyrovnávať a zhomogenizovať podklad, alebo trojvrstvová, ak sa dáva ako posledná omietka tenká hlinená stierka. V zásade spodné vrstvy sú ílovitejšie a vrchné obsahujú viac piesku. Hlina sa dá aplikovať takmer na všetky materiály, okrem betónu a väčších kamenných plôch, vtedy je príprava podkladu náročnejšia, lebo vyžaduje aj celoplošné natiahnutie kovovej mriežky. Inak postačí zdrsnenie povrchu, náter z riedkej hliny, prípadne prichytenie podkladovej juty, alebo rákosia. Hlinená omietka nie je vhodná na sadrokartón.
Použitie v exteriéri
Keďže hlinená omietka pridaním vody mäkne, pri daždi sa môže vymývať. Preto je potrebný dostatočný previs strechy a vyriešený vysoký soklík. Strana, ktorá je najviac namáhaná vetrami by mala byť opatrená vápennou omietkou, alebo dreveným obkladom, prípadne iným materiálom. Odolnosť hliny proti vode sa dosahuje pridaním niektorých iných prírodných materiálov, prípadne kaseínového lepidla, vyrobeného z tvarohu.
Marocký štuk (Tadelakt)
Marocký štuk je zmes ílu, mramorového prášku, piesku, popola a.i. Nanáša sa na pripravený vysieťkovaný homogénny povrch v dvoch vrstvách. Horná vrstva sa nanáša po zavädnutí prvej. Keď aj vrchná vrstva zavädne, začne sa leštiť a uzatvárať póry špeciálnym hladkým kamienkom, ktorým sa na malej ploche vyvinie veľký tlak. Povrch sa po vyschnutí natrie marseilským mydlom, ktoré sa taktiež zapracuje kamienkom. Takýto povrch je vodotesný a dokážeme ním vytvoriť moderné farebné vane, umývadlá, môžme ním nahradiť obklady v kúpelni, alebo za kuchynskou linkou. (zk)
Autor: zk
