Prírodné materiály pre stavbu domu sa zháňajú ťažšie ako tie, čo sa na nás valia z reklamy. Odborníkov, ktorí by s nimi vedeli narábať je málo, a to aj napriek tomu že kedysi to vedel takmer každý. Ich jedinečnosť je však v tom, že sú prirodzené a ich vlastnosti môžeme pri iných materiáloch iba napodobiť.

Keď idete stavať dom, myslíte pritom na svoje zdravie a záleží vám na okolí i na budúcnosti, vyberiete si po tisícročia odskúšané stavebné materiály, ktoré nám príroda sama poskytuje.

Patria k nim najmä drevo, hlina, slama, rákosie či kameň. Ľudia sa k týmto osvedčeným prírodným materiálom znovu vracajú, pretože s narastajúcim množstvom alergií a astmatických ochorení hľadajú zdravšie bývanie, a so vzrastajúcou zodpovednosťou, si stále viac uvedomujú negatívny dosah stavebníctva na prírodu. Dôležité je, že sa začínajú viac spoliehať na svoj vlastný úsudok a analýzu ako na reklamu, a začínajú si sami vyhľadávať informácie o stavebných materiáloch aj o nekomerčných spôsoboch stavania.

Výber materiálu

Smerným faktorom pri výbere materiálov je, samozrejme, aj cena a dostupnosť, čo sa pri prírodných materiáloch zatiaľ ťažko definuje, keďže takých domov sa u nás zatiaľ stavia minimálny počet. Sú však už slovenské stavebné firmy, ktoré stavajú domy z nabíjanej hliny a formujú sa aj firmy, ktoré sa začínajú zaoberať stavbou z dreva, slamených balov a hliny. Použitie hlinených omietok problém nepredstavuje. Sú na trhu dostupné a dajú sa aplikovať aj strojovo, treba si ich len od architekta a stavbára vyžiadať. Paradox je, že na trhu je niekoľko zahraničných firiem, ktoré ponúkajú hlinenú omietku v prášku, pričom možno aj vy máte na dvore kopu vhodnej hliny z výkopu základov. Avšak murárov, ktorí vedia namiešať hlinenú omietku nie je veľa a na Slovensku zatiaľ výrobca hlinených omietok neexistuje. No keby sa murári znovu naučili s hlinou pracovať, nebol by problém využiť aj lokálne zdroje.

Voľba konštrukcie

Pre stavbu domu kombinácie prírodných stavebných materiálov dreva, hliny, slamy a rákosia poskytujú mnoho dobrých možností, pritom niektoré spĺňajú dokonca prísne kritériá pre nízkoenergetické a pasívne domy tak ako ich zverejňuje Inštitút pre energeticky pasívne domy. Voľba konštrukcie vždy závisí od mnohých faktorov. Najdôležitejšími sú však dobré zateplenie, akumulácia tepla v zime alebo chladu v lete, a treba brať do úvahy aj plány pre ďalší vývoj domu a, samozrejme, dostupnosť materiálov. Podľa toho, môžeme v rámci objektu zloženie stien aj kombinovať, aby sme maximálne využili ponúkané vlastnosti materiálov.

Najdôležitejšie je však použitie veľkého množstva hliny na vnútorných povrchoch, prípadne v celých stenách, pretože hlina je ten kúzelný výtvor prírody, ktorý nám toho vie veľa poskytnúť, pritom ju stačí zmiešať iba so správnym dielom piesku, vody a vlákien.

Slamené domy

U týchto domov zabezpečujú statiku konštrukcie drevené stĺpy alebo rámy. Slamené baly, vypĺňajúce konštrukciu slúžia ako izolácia a nosná vrstva pre hlinenú omietku. Takéto domy majú tradíciu v USA v Nebraske, no už sa niekoľko desaťročí stavajú aj v Európe, dokonca v Škandinávii. Túto alternatívu uvádzame na prvom mieste, lebo, ak je dom kvalitne vyriešený a postavený, spĺňa štandard pasívneho domu, ako napríklad niektoré stavby v Rakúsku.

Nabíjaná hlina

Pokiaľ sa rozhodnete pre dom z nabíjanej hliny, nebude potrebovať inú nosnú konštrukciu, pretože takéto steny dokážu zabezpečovať súčasne aj statiku. Vyschnutá hlina má podobné pevnostné vlastnosti ako betón. Nabíjaná hlina je vhodná pre obvodové steny, no pre dosiahnutie menších tepelných strát ju treba zatepliť dodatočnou izoláciou, napríklad rákosovými rohožami, alebo drevovláknitými doskami. Nabíjaná stena je však veľmi vhodná aj ako estetická vnútorná akumulačná stena, prípadne ako stena medzi domom a zimnou záhradou.

Domy z odľahčenej hliny

Ich nosná konštrukcia je z drevených stĺpov alebo rámov, odoskovanie vytvorí sendvič a celá medzera sa vypĺňa ľahčenou hlinou zmiešanou s kúskami dreva

a slamy. Kusy dreva a slama budú tvoriť izoláciu. Táto izolácia je ale slabá, takže stenu treba ešte zvonku zatepliť buď drevovláknitými doskami, alebo rákosovými rohožami.

Z nepálenej tehly

Napriek tradíciám, na Slovensku žiaľ momentálne nie sú v predaji dostupné nepálené tehly. No dá sa možno dohodnúť s tehelňou, pričom treba skontrolovať zloženie, pretože zmes pre pálené tehly môžu mať rôzne z hľadiska prírodnej steny z nepálenej tehly nevhodné prímesi. V Českej republike na Morave už dodávateľa nepálených tehál majú. Existujú však aj malé linky, ktoré sa privezú na miesto staveniska a priamo namieste sa tehly vyrobia. Linka obsahuje drvičku, zmiešavač a lis. Takéto čerstvo zlisované tehly sú také pevné a suché, že sa dajú hneď použiť pre stavbu. Na Slovensku mali veľkú tradíciu domy z váľkov, a ľudia, ktorí majú takéto hlinené domy a majú vzťah k prírode, môžu byť radi, lebo v súčasnosti vzhľadom na situáciu v legislatíve a vzhľadom na masovú produkciu stavebných materiálov, je ťažšie takýto dom postaviť. Ak nepálené tehly nemajú spĺňať statickú funkciu, iba akumulačnú a regulovanie vlhkosti, nie je problém, takéto tehly z hliny vyrobiť aj bez lisu.

Ohľaduplné kompromisy

Priemyselné stavebné výrobky, niektoré viac a niektoré menej zaťažujú životné prostredie pri výrobe.

Vápenopieskové tehly, sú výrobkom, ktorý sa nevypaľuje ale lisuje, na výrobu sa používa kremičitý piesok (92 %) a pálené vápno (8 %), takže zaťažuje životného prostredia menej ako iné výrobky. Ak staviteľ trvá na dome z tehál, vápennopieskové tehly sú vhodné, lebo pri malej hrúbke majú výborné vlastnosti pevnosti, sú dobrým akumulátorom tepla, sú odolné, a výhodou je, že sú recyklovateľné. Pri použití pre obvodové steny sa musia zatepliť. Je vyvinutý celý systém zateplenia, vhodný je systém s 20 cm hrubou kontaktnou izoláciou z minerálnej vlny, ale dajú sa použiť aj iné alternatívne izolácie.

Recyklovaná plná pálená tehla už nezaťažuje životné prostredie, iba sa recykluje znovupoužitím. Neomietaná plná pálená tehla poskytuje príjemný pocit svojou teplou farbou a pomerne malou štruktúrou na stenách. Aj v novostavbách sa dá využiť plná pálená tehla zo zbúranej stavby, pre vytvorenie pekného kontrastu. Takáto tehla je lacnejšia ako nová, hoci je niekedy možno i kvalitnejšia a má už svoju históriu.

Prečo hlina?

Tento prírodný materiál dokáže zabezpečiť statickú funkciu v podobe nabíjanej hliny, nepálených tehál alebo váľkov, ako omietka vytvorí príjemný trvalý a estetický povrch stien. Hlina môže tvoriť aj odolnú podlahu, najmä tam, kde potrebujeme na podlahe difúzne otvorený materiál. Hlina slúži ako akumulátor - v zime zadržiava teplo, v lete chlad a pri nástennom vykurovaní príjemne sála. V podobe marockého štuku môže dokonca vytvárať vode odolný povrch atypickej vane, umývadla, sprchového kúta, tak, ako boli kedysi riešené kúpele v starom Grécku a Ríme.

U hliny je dôležitá najmä jej hygroskopická vlastnosť, čo znamená, že, ak je v dostatočnom množstve, dokáže prijať veľké množstvo vzdušnej vlhkosti v interiéri a následne ho potom vydať, keď je vzduch suchý. Preto je hlina aj dobrým konzervátorom dreva a dobre sa znáša so všetkými prírodnými materiálmi. Dôležité je, že všetky tieto vlastnosti vytvárajú pre človeka príjemnú vnútornú klímu.

Zaujímavé na hline je, že sa vždy pridaním vody stáva tvárnou, dá sa modelovať, preto sa dá aj ľahko opravovať a môžeme ju donekonečna recyklovať, pričom nestratí svoje vlastnosti.

(zk)

Svoje steny poslal až do Rakúska

Karol Hilmer postavil na kľúč štyri domy v okolí Bratislavy, na ďalších troch sa podieľal. Jeden z nich stojí v Prúhoniciach pri Prahe, ďalší v Budapešti, postavil aj dve samostatné steny, ktoré vyviezol až do Rakúska. Nebolo by na tom nič osobitné. Až na to, že ako jeden z mála sa okrem iného špecializuje na výstavbu domov so stenami z nabíjanej hliny. "Rakúsko je z hľadiska dopytu po domoch postavených z hliny niekde celkom inde, ako je to u nás," hovorí Hilmer. Spomínaný zákazník si od slovenského špecialistu objednal svoje dve steny preto, aby mu slúžili ako takzvané akumulačné steny v nízkoenergetickom dome. Využil tak ich schopnosť zadržiavať teplo, ako aj vhodné pôsobenie na relatívnu vlhkosť v dome a zároveň sú dominantným dekoratívnym prvkom interiéru. Ale aj na Slovensku sa už nájdu ľudia, ktorí inklinujú k prírodným materiálom a sú si podľa neho vedomí výhod takýchto domov, čím zároveň prispievajú aj k ochrane prírody. Termín nabíjaná hlina má svoje opodstatnenie. Stena totiž skutočne vzniká ubíjaním voľnej hliny v debnení, podobnom ako sa používa pri stavbe z betónu. Každá hlina však nie je na takúto stenu vhodná. Aby dosiahla potrebnú pevnosť, musí mať vhodnú štruktúru. Ukladaním rôznych vrstiev je možné vytvoriť nielen funkčne žiadaný ale aj esteticky pekný prvok stavby.

(ht)

Autor: Zuzana Kierulfová (autorka je architektka)