Chodecký reprezentant Peter Korčok (na snímke SITA) má s prípravou a so súťažami vo veľkých nadmorských výškach skúsenosti. „Nezvyknutí športovci sú v takýchto podmienkach dosť hendikepovaní. Vlastne sa ani nemajú možnosť úplne vyrovnať tým, ktorí v nadmorskej výške napríklad okolo 2500 metrov nad morom trvalo žijú. Ja sám som súťažil v nadmorskej výške 3200 metrov a dosť som to cítil. Mnohí chodci na súťaže na podobné miesta ani nechcú chodiť. Porovnanie výkonnosti so súpermi, ktorí sú na také podmienky zvyknutí, nie je úplne objektívne,“ vysvetľuje Korčok, podľa ktorého sa prvé nepríjemnosti môžu objaviť už vo výške 1800 metrov. Aj keď každý organizmus je iný.
„Človek sa už pri najmenšej námahe, napríklad pri chôdzi do schodov, rýchlo zadýcha. Môže sa mu točiť hlava. Pre prvé dni športovca, ktorý v podobných podmienkach nikdy nebol, je charakteristické popraskanie vlásočníc a krvácanie z nosa. Pre organizmus je to veľká stresová reakcia.“
Zvyšuje sa srdcová frekvencia a zhoršujú sa regeneračné schopnosti organizmu, ale aj koordinácia. To všetko sa prejaví na výkonnosti športovca. Človek je viac a dlhšie unavený ako obvykle.
„Futbalisti by sa museli do vyššej nadmorskej výšky presunúť minimálne tri týždne pred zápasom, aby sa ako-tak stačili aklimatizovať. A to asi nie je v dnešnom futbale veľmi reálne. Ale nikdy to nebude ideálne. Ja som sa ani po štyroch týždňoch prípravy necítil úplne v pohode, bolo to akési neprirodzené. Naopak to však neplatí. Pre športovca, ktorý žije vo vyššej nadmorskej výške a ide súťažiť do nižšej, je to výhoda. Najmä pri vytrvalostných výkonoch. Jeho telo dokáže vďaka zmenám v krvi lepšie transportovať kyslík do pracujúcich svalov a podať lepší výkon.“
Autor: slo
