BRATISLAVA, PRAHA. Spolupracovníkmi ŠtB boli aj prví federálni ponovembroví ministri vnútra a obrany – Richard Sacher a Miroslav Vacek.
Včera to v Prahe zverejnilo české ministerstvo obrany. Obidvaja boli tajnými spolupracovníkmi Vojenskej kontrarozviedky (VKR), ktorá spadala pod ŠtB. Spolu s nimi spolupracoval aj prvý ponovembrový šéf nástupcu VKR Vojenského obranného spravodajstva Jozef Červášek.
Ministerstvo obrany to zistilo potom, čo od roku 2004 skúmalo stovky dokumentov, ktoré boli pôvodne vďaka Červáškovi určené na skartáciu a na desať rokov zakonzervované a uložené mimo hlavnej budovy.
Aj Slováci
Marián Gula z Ústavu pamäti národa hovorí, že medzi novoobjavenými spolupracovníkmi budú aj ľudia zo Slovenska. Na základe nedávnej dohody české ministerstvo obrany predá slovenskému materiály o Slovákoch vo Vojenskej kontrarozviedke. Ministerstvo ich potom posunie Ústavu pamäti národa. „Očakávame, že sa tam môžu nachádzať podobné mená,“ povedal Gula.
Sprístupňovanie materiálov vojenských komunistických služieb trvá dlhšie ako civilných správ ŠtB. Gula hovorí, že jedným z hlavných dôvodov je to, že začiatkom deväťdesiatych rokov prešli dokumenty VKR, ktorú pôvodne riadilo ministerstvo vnútra, pod ministerstvo obrany.
„Ministerstvo obrany nebolo vnímané ako to, ktoré pracovalo proti vnútornému nepriateľovi a jeho materiály neboli vnímané, že išli až tak proti vnútornému nepriateľovi, teda proti občanom,“ povedal Gula. Preto sa vraj najprv dohodlo, že sa sprístupnia materiály ŠtB a až potom vojakov.
O tom, že by sa sprístupnili materiály vojenskej rozviedky, ktoré sú v Prahe, sa nehovorí.
Ovplyvnili lustrácie
Dokumenty, ktoré sa našli v Prahe, mohli mať vplyv na výsledok lustrácií a bezpečnostných previerok. Osoby, ktoré sa v nich spomínajú, sa totiž vyhli lustráciám.
Riaditeľ českého vojenského spravodajstva Milan Macák povedal, že bolo ťažké zabrániť tomu, aby sa bývalí príslušníci Vojenskej kontrarozviedky nepohybovali ďalej vo vojenských spravodajských službách.
„V tom čase to boli jediní profesionáli. Generácia nových spravodajcov sa musela vychovať,“ povedal Macák. Z nových spisov napríklad vyplýva, že osoba, o ktorej si mysleli, že bola len preverovaná, v skutočnosti podpísala s Vojenskou kontrarozviedkou spoluprácu.
Sacher: Som čistý
Richard Sacher včera povedal, že má lustračné osvedčenie z rokov 1992, 2000 a 2005.
„Pokiaľ by som naozaj bol spolupracovníkom VKR, už by sa o tom muselo vedieť.“ Na priamu otázku, či s VKR spolupracoval, Sacher neodpovedal.
Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela včera povedal, že všetky materiály VKR, ktoré mali vo svojej pôsobnosti, odovzdali Ústavu pamäti národa.
Na otázku, či sú vo Vojenskom obrannom spravodajstve ešte nejakí bývalí príslušníci Vojenskej kontrarozviedky odpovedal, že postupujú podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Ten hovorí, že takýto príslušník by nemal dostať previerku Národného bezpečnostného úradu.
Čo ešte ÚPN zverejní
Hoci na Slovensku neplatí lustračný zákon, viaceré verejne činné osoby odišli zo svojich funkcií potom, čo sa ukázalo, že spolupracovali s ŠtB. Či sa
v nových dokumentoch, ktoré sa ÚPN chystá zverejniť, objavia prekvapivé mená, zatiaľ nikto nevie. Čo ÚPN zverejní:
materiály Vojenskej kontrarozviedky, ktoré po rozdelení zostali na Slovensku. Na ich zverejnení sa pracuje, práve teraz, časť príslušníkov už je na internete
materiály Vojenskej kontrarozviedky, ktoré Slovensku zašle Česká republika
zoznam všetkých príslušníkov krajských a okresných správ ŠtB. Doteraz zverejnil len príslušníkov, ktorí v ŠtB boli do roku 1989 a všetkých príslušníkov XII. správy ŠtB.
zoznam agentov, dôverníkov, tajných spolupracovníkov, ale aj nepriateľských a preverovaných osôb, ktoré zaevidovala II. správa, takzvaná centrála kontrarozviedky v Prahe, a ktoré Slovensku Česká republika stále neposkytla. Marián Gula z ÚPN dúfa, že potom, čo sa na čelo archívu dostal Pavel Žáček, ktorý predtým spolupracoval s ÚPN, dostanú tieto materiály rýchlejšie.
zoznam arizátorov židovského majetku, doteraz je na internete len zoznam likvidátorov
ÚPN už zverejnil aj rozkazy ministrov vnútra a viaceré dokumenty o jednotlivých prípadoch prenasledovania
VKR sledovala aj kňazov na vojne
Vojenská kontrarozviedka (VKR) bola pred rokom 1989 treťou správou ŠtB a bola podriadená ministerstvu vnútra. Odhaľovala agentov cudzích spravodajských služieb a zároveň prenikala do agentúrnych sietí nepriateľa, teda západných krajín. Mala zabrániť tomu, aby nikto z armády nezbehol na západ.
Jej súčasťou bolo aj odhaľovanie takzvanej ideologickej diverzie do armády a objasňovanie mimoriadnych udalostí. Túto časť jej práce poznajú veľmi dobre vojaci, ktorí prišli s „kontrášmi“ do styku napríklad pri spievaní anglických pesničiek alebo pri strate samopalu. V jej pozornosti boli napríklad vždy kňazi, ktorí práve boli na vojne.
Ľubomír Morbacher z ÚPN v minulosti opísal agentov VKR ako tých, ktorí aj „donášali a informovali do najmenších podrobností o bezvýznamných banalitách, napríklad o tom, aký vtip povedal ten–ktorý vojak pri odpratávaní snehu, alebo že si posťažoval na príliš dlhé služby v teréne na hranici, prípadne tajne sledoval rakúsku televíziu.“ Štvrtého januára 1990 vláda previedla VKR z pôsobnosti ministerstva vnútra pod ministerstvo obrany. Jej nástupníckou organizáciou je Vojenské obranné spravodajstvo.
České ministerstvo obrany včera vyhlásilo, že VKR dokázala väčšinu svojich pracovníkov aj po roku 1989 úspešne zaradiť do novej spravodajskej služby, dlhé roky utajovala dokumenty, ktoré by týchto ľudí mohli poškodiť.
V roku 2005 denník SME napísal, že bývalým vojenským kontrarozviedčikom bol vedúci služobného úradu na Úrade pre normalizáciu Pavol Ňuňuk a vtedajší prorektor Policajnej akadémie Jozef Haladík. Obaja z funkcie odstúpili.
Stĺpček Petra Schutza
Okno do minulosti
Archívy politickej polície sú oknom, cez ktoré spoznávame totalitnú minulosť. To je účel a zmysel. Z podstaty charakteru „zamatovej“ zmeny však pribúda objavov, ktoré vrhajú nepríjemné svetlo na súčasnosť, alebo – takpovediac – demokratický čas predprítomný. A na to nie sme pripravení.
Včerajšie odhalenie českého vojenského spravodajstva, že dvaja ministri prvej federálnej vlády boli evidovaní ako agenti Vojenskej kontrarozviedky, pražských politikov do pozoru nepostavilo. Z kuloárov toho vedia či tušia mnoho. Verejnosť v Česku i u nás by však potrebovala akúsi osvetu, aby inváziu kostlivcov, ktorí z otvorených archívov vypadávajú, vedela spracovať. Keďže Sacher i Vacek nastúpili svoje ponovembrové kariéry na odporučenie Václava Havla, v Česku sa dá čakať ďalšia vášnivá diskusia o transformačnej role exprezidenta. Ak nemáme uviaznuť v spleti konšpiračných bludov napr. o „revolúcii riadenej špičkami ŠtB“ (Ján Slota), či rečí o nedôveryhodnosti archívov, aj na Slovensku sa treba vážne porozprávať o faktoch i fikciách, ktoré kolujú v súvislosti so zväzkami.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
