BRATISLAVA. Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý nezamestnaným ponúkajú úrady práce, sa podľa ministerstva osvedčil. Z 15-tisíc pracovných miest, ktoré vlani vznikli vďaka aktívnym opatreniam na trhu práce, ako sa v súčasnosti nazýva politika zamestnanosti, príspevok pomohol k takmer 70 percentám.
Aj keď na príspevok stačí podnikať dva roky, až takmer 94 percent z tých, ktorí ho dostali v roku 2004, podnikajú aj ďalej. „Výsledok potvrdzuje efektivitu tohto nástroja,“ píše ministerstvo práce v správe o vlaňajšej sociálnej situácii obyvateľstva.
Podnikajú aj dlhodobo nezamestnaní
Ingrid Ujváriová z Úradu práce v Nových Zámkoch hovorí, že účelnosť príspevku sa najvýraznejšie prejavuje v počte žiadateľov z radov znevýhodnených nezamestnaných, čiže takých, ktorí majú horšie podmienky na trhu práce. Tvrdí, že najviac ich je medzi dlhodobo nezamestnanými, oceňuje aj záujem občanov nad 50 rokov.
„Výhodou je, že rozhodnutie vychádza z iniciatívy uchádzača o zamestnanie. Je to konkrétny výsledok dôležitý pre služby zamestnanosti, ktorým je vznik nového pracovného miesta,“ povedala Ujváriová.
Ľubica Jenčová z Úradu práce v Prešove pripomína, že v okresoch Prešov a Sabinov, ktoré úradu podliehajú, je stále málo pracovných príležitostí. „Rozmach v stavebníctve spôsobil nielen dopyt po pracovnej sile, ale priniesol aj takzvané zamestnávanie na živnosť. Aj ľudia, ktorí by za iných okolností mali problém sa zamestnať, takto dokážu riešiť svoju nezamestnanosť,“ hovorí Jenčová. V stavebníctve podľa nej začalo podnikať približne 40 percent tamojších príjemcov príspevku, mnohí iní sa uchytili v službách, ako napríklad vedenie účtovníctva.
Štát „vyrába“ živnostníkov
Kým v roku 2004 príspevok dostalo 5618 ľudí, vlani takmer 10,5-tisíca. Štát teda ľuďom pomáha, aby si otvorili živnosť, alebo inak podnikali, ak nechcú ostať bez práce a on im nemôže sprostredkovať zamestnanie. Vláda Roberta Fica chce pritom proti živnostníčeniu „z donútenia“ zakročiť novelou Zákonníka práce.
Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu takúto politiku zamestnanosti nepokladá za šťastnú. „Určite existujú iné formy podpory, nemusia to byť hneď hotové peniaze,“ vraví. Rezervy sú podľa nej aj v spolupráci štátu so zamestnávateľmi. „Nie je možné z úradu práce získať zoznam osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, lebo máme zákon o ochrane osobných údajov. Veď máme 21. storočie, internet, mali by byť zverejnené databázy, aspoň počty ľudí a profesie.“
„Málo robíme pre remeslá, malú výrobu, drobné služby. Príliš okliešťujeme každú formu podnikania, administratívne komplikujeme, zavádzame reštriktívne opatrenia,“ hovorí Kromerová.
V minulom roku nezamestnaní utvorili a obsadili 10 477 miest na samostatnú zárobkovú činnosť, čo je o 569 viac ako v roku 2005. Takmer 60 percent z nich boli „znevýhodnení uchádzači o zamestnanie“, najmä dlhodobo nezamestnaní (65 %) a starší ako 50 rokov (15 %).
Ako žiadať
Písomnú žiadosť o príspevok treba podať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nutné je:
uviesť meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a účel použitia príspevku.
absolvovať prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (zabezpečí úrad práce)
predložiť podnikateľský zámer a predpokladané náklady na činnosť.
ten, kto so živnosťou skončil pred uplynutím 2 rokov, musí nevyužitú časť príspevku vrátiť. Zaradiť do evidencie nezamestnaných ho môžu až po 2 rokoch, výnimkou je predčasný koniec zo zdravotných dôvodov.
Znevýhodnený uchádzač
Príspevok dostane ten, kto po najmenej 4 mesiacoch v evidencii nezamestnaných vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite najmenej 2 roky.
„Znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie“ zákon priznáva vyšší príspevok. Je ním:
občan mladší ako 25 rokov, ktorý pred menej ako dvoma rokmi skončil denné štúdium a nezískal pravidelné zamestnanie - absolvent školy,
občan starší ako 50 rokov,
dlhodobo nezamestnaný
evidovaný aspoň 12 z predchádzajúcich 16 mesiacov ,
rodič alebo náhradný rodič starajúci sa o 3 či viac detí,
osamelý občan starajúcisa o dieťa,
zdravotne postihnutý alebo ten, kto zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať doterajšie zamestnanie,
ten, kto sa sťahuje alebo sťahoval v Európskej únii, alebo tam býva preto, že vykonáva zamestnanie
cudzinec, čo dostal azyl.
