Predstavte si svet, v ktorom technológie umožňujú lepšie vzdelanie všetkým. Toto bola téma tohtoročnej študentskej súťaže Imagine Cup. Výzva. Obsahuje podnet k sneniu, aj motív k dlhým hodinám práce a hľadania.
Imagine Cup je súťaž, ktorá podnecuje študentov k hľadaniu netradičných postupov a technológií s cieľom zlepšiť kvalitu ľudského života. Skutočne. Keby sa realizovali projekty, ktoré mladí ľudia predstavili zhruba pred mesiacom v Prahe na česko-slovenskom finále súťaže, určite by to potešilo mnohých učiteľov, ich žiakov a napokon aj rodičov. Všetci by totiž získali: učitelia zaujímavé nástroje, ktorými by mohli oživiť svoj výklad, rodičia uspokejnie, že ich deti dostali motív učiť sa a pre deti by sa nudná povinnosť stala zaujímavou hrou.
Takmer všetky súťažné práce priradili k pojmu vzdelávanie u nás nie celkom docenené súvislosti - hra, interaktivita, variabilita. Možno aj preto, že ich autormi sú študenti, ktorí si ešte živo pamätajú chvíle, kedy ich škola smrteľne nudila. A zároveň chápu, že nie je jednoduché vzbudiť v deťoch chuť učiť sa. S ich pohľadom na možnosti vzdelávania by to šlo lepšie.
Mnohé tímy sa naplno vrhli do sveta, ktorý milujú malí aj veľkí - do sveta počítačových hier. Presne v tejto oblasti predviedli veľmi dobré projekty oba slovenské finálové tímy - jeden sa pritom orientoval na najmenších školákov a deti v predškolskom veku (Omega – II. miesto v SR druhý na 10 - 16 ročných (S.M.I.L.E. – I. miesto v SR).
Viac menej hravé (a preto pre študentov príťažlivé) boli aj projekty Communivision a Program o Slnečnej sústave, projekt IGraCzech zasa využíval sociálne siete pri hľadaní kvalitných informácií. Problémy lepšej komunikácie, kvality a dostupnosti informácií riešili projekty Universal Learning Studio (II. miesto v ČR), CommuniVision a Combo.
Víťazný český tím prišiel s projektom Silent Books - akéhosi prekladateľa jazyka hovoreného (a písaného) do znakovej reči, ktorá je „rodným“ jazykom sluchovo postihnutých ľudí. Umožnil by študentom zaznamenať informácie zo znakového rozhovoru a študovať ich napríklad doma.
Za každým projektom bol kus tvrdej práce, ktorá však jeho autorov zaručene bavila a okrem účasti vo finále im prinesie aj ďalšie ovocie. „Títo študenti sa rozhodne nemusia obávať o svoju budúcu kariéru,“ povedala obchodná riaditeľka firmy Microsoft. „Už teraz je vidieť, že majú veľký potenciál. Zmyslom tejto súťaže je hľadať takéto talenty a poskytnúť im priestor.“
Finalisti súťaže
S.M.I.L.E. – Marko Divéky, Peter Jurnečka, Rudolf Kajan, Ľuboš Omelina (STU Bratislava)
Omega – Andrej Frlička, Marek Tomša, Richard Veselý, Oto Vozár (STU Bratislava)
Silent Books – Aleš Šturala (VUT)
Universal Learning Studio – Josef Vondráček, Tomáš Herceg, Jan Vostal, Jan Zeman (Třebíč)
iGraCzech – Tomáš Kocyan, Marek Mokrosz, Petr Heinz (VŠB)
CommuniVision – Tomáš Slavíček, Csaba Botoš (Hradec Králové)
Combo – Martin Nepivoda, Jan Bilak, Miloš Doubek, Pavol Muller (UK Praha)
Program o Sluneční soustavě – Petr Uhlíř, Tomáš Strnad, Rafael Rosemberg (Třebíč)
Osamelí bežci
Týchto študentov práca na projektoch bavila. Prečo je pre nich príťažlivá a pre ich kolegov nie? Na názor sme sa spýtali profesorky Ing. Márie Bielikovej zo Slovenskej technickej univerzity, ktorá bola mentorkou oboch slovenských tímov.
Prečo majú pre študentov takéto súťaže zmysel?
Tí dobrí majú súťaživého ducha, chcú dosiahnuť niečo viac ako ostatní, chcú sa porovnávať, ale aj naučiť sa veľa nového. Vysokoškoláci vedia aj to, že im to pomôže v ich životopise. Najmä v zahraničí majú prakticky na mnohých miestach dvere otvorené, alebo aspoň lepšiu pozíciu, ako tí ich kamaráti, ktorí len nejako vyštudovali.
A v čom je ich prínos pre univerzity?
Univerzita je dobrá svojimi študentami. Preto považujem za dôležité snažiť sa mať tých najlepších, zaujať tých najlepších a pomôcť im, aby boli ešte lepší. Najlepšie tak, aby boli o nejaký čas lepší ako sme my, ich profesori, aby nás mohli plnohodnotne zastúpiť a posúvať veci dopredu. Súťaže predstavujú pre takéto ciele ideálnu platformu; nájdu sa tí, ktorí sú najlepší, tí, ktorí chcú niečo dokázať, ktorí sa neboja investovať svoj čas do aktivít, ktoré nie vždy vyjdú.
Ale ono v konečnom dôsledku vyjdú vlastne vždy, pretože ak šikovný človek niečo veľmi chce, pracuje na tom a žije tým, tak síce nemusí vyhrať v súťaži, ale už len tým, že prešiel tú cestu veľa získa. Dôležitá je tá cesta. A my sa snažíme, aby každý dobrý projekt bol ocenený, aj keď už nie v súťaži, lebo konkurencia býva veľmi náročná, tak aspoň u nás na fakulte.
(gal)
