BRATISLAVA. Reformy predchádzajúcej vlády neboli také sociálne neúnosné, aby pribudlo ľudí ohrozených chudobou. Správa o minuloročnej sociálnej situácii, ktorú ministerka práce Viera Tomanová (Smer) čoskoro predloží vláde, hovorí, že v roku 2005 bolo v riziku chudoby 11,6 percenta obyvateľstva Slovenska. V roku 2004 to bolo 13,3 percenta.
Za jeden rok, čo reformy už naplno účinkovali, teda ubudlo ľudí, ktorí žijú v domácnosti s takým nízkym príjmom, že sú ohrození chudobou.
Predseda Smeru Robert Fico ako opozičný politik hovoril, že na Slovensku je najväčšia chudoba v Európskej únii. Ešte aj programové vyhlásenie Ficovej vlády hovorí, že miera chudoby obyvateľov „je spomedzi štátov Európskej únie jedna z najvyšších“. Podľa európskeho prieskumu však už v roku 2004 bolo na tom lepšie iba šesť krajín únie.
Tomanovej predchodkyňa, Iveta Radičová (SDKÚ) pripisuje zníženie rizika chudoby kombinácii podpory zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, záruky takzvaného minimálneho dôchodkového príjmu a rastu zamestnanosti. Radičová tvrdí, že zamestnanosť vzrástla aj v zaostalých regiónoch, kam neprišli veľkí investori.
Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV hovorí, že úbytok ľudí v riziku chudoby takmer kopíruje pokles nezamestnanosti a ten nemožno pripísať len reformám.
„Silný vplyv mal aj náš vstup do Európskej únie, otvorenie pracovného trhu a čerpanie eurofondov,“ povedala Kusá.
Nepopiera však, že napríklad daňová reforma viedla k rastu zamestnanosti a ten zasa k úbytku ohrozených chudobou.
Štatistický úrad údaje o ľuďoch, ktorým hrozí chudoba, získal, keď v celoeurópskom projekte EU SILC zisťoval príjmy a životné podmienky tunajších domácností. Vlani sa ľudí pýtal, ako a z čoho žili ich rodiny v roku 2005.
„Štatistiky sú jedna vec, druhá vec je, ako sú na tom ľudia skutočne. Počkajme si, ako tie štatistiky budú vyzerať po vládnutí tejto vlády. Dúfam, že ešte lepšie,“ povedal spolupracovník ministerky Viery Tomanovej, poslanec Róbert Madej zo Smeru.
Pritom práve štatistikami premiér Robert Fico zvykol argumentovať proti reformám. Eurostat zverejnil, že v roku 2002 bolo v riziku chudoby 21 percent obyvateľstva Slovenska, čo bolo popri Írsku a Grécku najviac.
Komu hrozí chudoba
V „riziku chudoby“ je každý, na koho pripadá menej ako 60 percent mediánu z príjmov na jedného člena domácnosti. Podiel takýchto ľudí na celkovom počte obyvateľov predstavuje mieru rizika chudoby.
Pod príjmom sa rozumie nielen zárobok, plynúci zo zamestnania či podnikania, ale v podstate všetko, čo domácnosť má na spotrebu, čiže napríklad aj sociálne dávky či dôchodky. Mediánom je hodnota, ktorá v tomto prípade obyvateľstvo delí na dve rovnako početné časti. Jednu polovicu tvoria ľudia s vyšším príjmom, druhú tí s nižším.
Zjednodušene: V riziku chudoby bol podľa týchto kritérií predvlani každý, kto mal príjem nižší ako 6395 korún mesačne. Pri dvojici s dvomi deťmi do 14 rokov 13 428 korún.
Skutočná chudoba je niečo iné
Údaj o „riziku chudoby“ nevypovedá o jej hĺbke či intenzite, čiže o tom, nakoľko sú ľudia pod touto hranicou skutočne chudobní. Ministerstvo sociálnych vecí píše, že v roku 2005 sa intenzita chudoby na Slovensku „znížila, a to vo všetkých vekových kategóriách okrem žien nad 65 rokov“. Najnižšia bola u starších ľudí nad 65 rokov, najmä u mužov.
Ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda metodike, ktorú Eurostat používa, neprikladá väčšiu váhu. „Nevypovedá o reálnej chudobe, ale o miere príjmových rozdielov ľudí v krajine.“ Pokles miery rizika chudoby preto podľa neho „naznačuje nepatrné zníženie príjmových nerovností na Slovensku v roku 2005“.
Percentuálne najviac ľudí v riziku chudoby je stále:
- medzi deťmi (16,5 %) a mládežou (14,8),
- neúplnými rodinami s deťmi (28,8),
- rodinami, ktoré majú najmenej tri deti (24,1),
- domácnosťami jednotlivcov (16,7).
Podľa ekonomickej aktivity je najviac ľudí, ktorí čelia riziku chudoby, medzi nezamestnanými (41).
Dôchodcov pod touto hranicou pribudlo, „ide však o mieru rizika chudoby pod priemerom SR“, dodáva ministerstvo.
Riziká
Predstavte si, že sa obyvatelia Slovenska zoradia podľa toho, aký majú príjem. Potom nájdeme toho, kto stojí presne v strede radu. Zistíme, aký má príjem a nájdeme človeka, ktorý má mesačne len 60 percent toho človeka zo stredu radu.
Potom už môžeme víťazoslávne vyhlásiť, že všetci, ktorí stoja od neho v rade smerom k bohatším, nie sú podľa Európskej únie v riziku chudoby. A naopak. Pokojne nám tí ľudia môžu odvrknúť, že z grafov sa nenajedia, nezohrejú a nezabavia. A že im je úplne jedno, že Robert Fico klamal, keď vykrikoval, že riziko chudoby na Slovensku sa za Dzurindu zväčšovalo.
Riziko, že vo verejnej debate sa budú presadzovať klamári, ktorí vedia, kedy použiť akú emóciu, čo sú veci väčšine nepochopiteľné, a preto možno o nich klamať a ktorí sa riadia len percentami popularity, od volieb nekleslo. Len nám tvrdé fakty a niektorým už aj plné peňaženky ukazujú, ako bezbreho smel ten pán klamať. Aby práve preto vyhral.
