Úzke uličky malého kniežatstva sú stálym okruhom formuly 1 od roku 1955. Odvtedy sa tu jazdí každý rok a Veľkú cenu Monaka si nenechajú ujsť najznámejší a najbohatší ľudia sveta. Samotní piloti chcú uspieť aj preto, že Monako je pre mnohých z nich domovom a zažiť si okamih slávy práve tu tak má špeciálnu príchuť.
Zákerná trať
Zvíťaziť pritom teoreticky môže každá lepšia stajňa a každý pilot, ktorý nestratí nervy a neurobí jazdeckú chybu. Dôkazom je víťazstvo Taliana Jarna Trulliho z roku 2004. Bláznivú naháňačku pretekov poznačili viaceré kolízie, Trulli s veľkým pokojom dokrúžil 78 kôl a získal svoje prvé víťazstvo v kariére.
Ale vystúpiť na najvyšší stupienok v Monte Carle má jednako najväčšiu šancu pilot, ktorý si v sobotňajšej kvalifikácii vybojuje pole position. Nikde inde nezávisí víťazstvo pretekára natoľko od prvého štartovného miesta, lebo predbiehanie na tejto trati je takmer nemožné.
Monte Carlo je preslávené úsekmi Ste devote, Mirabeau, či prejazdami námestím Casino, vlásenkou Loews a tunelom, z ktorého výjazd pôsobí na pilota za prudkého slnka oslepujúco. A hneď za výjazdom z tunela (270 km/h) nasleduje zákerná šikana (50 km/h).
História
Fanúšikmi a pilotmi obľúbená trať má nesmierne bohatú históriu, je ťažko z nej vybrať najzaujímavejšie momenty.
Keď v roku 1297 priplával taliansky pirát Francois Grimaldi k pobrežiu dnešnej Riviéry, vybudoval si pevnosť Monako, ktorá sa stala domovom pre ďalších pirátov. Súčasné Monako patrí medzi najmenšie štáty na svete, ale zato najbohatšie a plné lesku. Slávne kasíno otvorené v roku 1863 sem z celého sveta pritiahlo miliardárov a ich vily, v ktorých trávia zimu, začali postupne lemovať pobrežie a tvoriť luxusné štvrte.
Súťaž v uličkách
S myšlienkov automobilových pretekov v uličkách Monte Carla prišiel priateľ rodiny Grimaldiovcov, tabakový magnát Alexander Noghes. Prvé preteky sa uskutočnili v januári 1911, štartovalo 23 áut. Prvú Grand Prix usporiadal v roku 1928 Anthony Noghes, o rok neskôr sa pod záštitou princa Louisa II. uskutočnila prvá VC Monaka. Mestská trať zažila len jedno mŕtve, smutné obdobie, kedy sa tu nepretekalo – počas vojny. Hneď po nej zažila svojrázne oživenie v podobe pretekov usporiadaných 36. americkou divíziou. V roku 1945 sa tu pretekalo na vojenských džípoch.
Oficiálna tradícia formuly 1 sa začala v r. 1948, druhé preteky sa konali dva roky nato, aj s prémiou. Vtedy už v prvom kole vrazilo do seba desať áut a prvé víťazstvo v histórii VC Monaka získal Juan Manuel Fangio.
Dramatické preteky v roku 1955, odkedy sa tu F1 jazdí každoročne, sa zapísali do dejín odvážnou jazdou Alberta Ascariho, ktorý havaroval na konci tunela a z prístavu vletel do mora. O rok neskôr sa rovnaká nehoda stala Paulovi Hawkinsovi.
Tragédie na okruhu
Okruh Veľkej ceny Monaka má veľmi malé výbehové zóny, práve vďaka nim je asi spomedzi všetkých najnebezpečenejší. Nebezpečenstvá trate však pretekárov nikdy neodradili od maximálneho riskovania, čo malo neraz tragické následky.
Napríklad v roku 1957 spôsobil v šikane škaredú nehodu Stirling Moss, ktorý bol v tom čase najrýchlejší spomedzi pretekárov – štyri roky nato elegantne porazil dve ferrari.
Desať rokov po Mossovi v roku 1967 sa udiala zatiaľ najtragickejšia nehoda okruhu. Šikana pripravila o život Lorenza Bandiniho, ktorý vo svojom monoposte zhorel. Na tomto mieste havaroval v roku 1994 aj Rakúšan Karl Wendlinger. Utrpel vážne zranenia a v kariére už nemohol pokračovať.
Monte Carlo však spomína aj na držiteľa rekordu v počte víťazstiev na tomto okruhu, trojnásobného majstra sveta Ayrtona Sennu. No keď v roku 1988 neochvejne smeroval za víťazstvom, tesne pred tunelom narazil do zvodidiel. Na veľký údiv všetkých po nehode opustil monopost a pobral sa z trate rovno domov.
Trať je menej nebezpečná
Nové bezpečnostné pravidlá zmiernili nástrahy trate a keďže piloti sú vďaka novým technológiám v monopostoch tiež viac chránení, nehody nemávajú také tragické dôsledky.
Pred štyrmi rokmi Jenson Button v Honde vyletel z tunela v rýchlosti 290 km/h, stratil kontrolu a letel do šikany, kde narazil do zvodidiel. Vážnym zraneniam sa však vyhol.
S okruhom sa spája aj vtipnejšia príhoda. V roku 1999 Brit David Coulthard, vtedajší jazdec McLarenu, havaroval počas nočnej jazdy vo vysokej rýchlosti v tuneli okruhu a spôsobil ľahké zranenia spolucestujúcej. Po mimosúdnom vyrovnaní stiahla žalobu, ale súd ho uznal vinným zo zavinenia nehody.
Autor: mi
