BRATISLAVA. Úročenie pôžičiek pre obyvateľstvo chce štát regulovať. Minister spravodlivosti Štefan Harabin navrhuje, aby maximálna ročná miera nákladov na úver neprevýšila päťnásobok základnej sadzby Národnej banky Slovenska. Tá je dnes 4,25 percenta. Aktuálne by tak úročenie úverov nemalo prekročiť 21,25 percenta. To je nad úrovňou hotovostných pôžičiek, ale aj niektorých spotrebných úverov od bánk.

Ministerstvo spravodlivosti návrh regulovať úroky zdôvodňuje prípadmi, keď si ľudia požičali peniaze aj za 180–percentný ročný úrok. Ministerský návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Už dnes je však jasné, že ministerstvo je pripravené na kompromis minimálne v stanovení výšky maximálneho legálneho úroku. „Sme prístupní diskusii, ako presne stanoviť násobok na určenie limitu,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.

Navrhované opatrenie je podľa viacerých ekonómov ukážkou toho, ako sa dá plošným opatrením škodiť ľuďom v núdzi. Pripomínajú, že pri úverovom vzťahu ide o dobrovoľný kontrakt medzi veriteľom a dlžníkom, pričom je na ich rozhodnutí, akú úrokovú mieru si stanovia. „Je otázne, na základe čoho sa úroky nad 20 percent, ktoré boli bežné v úverových vzťahoch na začiatku 90. rokov, dnes majú zrazu považovať za úžeru,“ povedal Juraj Karpiš z INESS.

Obmedzenia by sa nemali týkať pôžičiek v obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi. „Návrh tak de facto rozdeľuje ľudí na dve nerovnocenné skupiny – podnikateľov, ktorí môžu slobodne rozhodovať o výške úroku vo svojich úverových vzťahoch, a obyvateľov, ktorým v záujme ich vlastného dobra zakazuje úverové vzťahy za viac ako 21,25 percenta ročne,“ dodal Karpiš.

Kreditky mimo zákona

Ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa celkové náklady na pôžičku - teda úroky aj všetky poplatky spolu. Má porovnať akúkoľvek spotrebnú či hotovostnú pôžičku.

Jej regulácia by podľa výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie bánk Ladislava Unčovského obmedzila pôžičky bánk v nižších objemoch pre nízko­príjmové skupiny a zrejme aj používanie kreditných kariet.

V súčasnej podobe navrhnutý strop na ročnú percentuálnu mieru nákladov by podľa hovorcu nebankovej spoločnosti Provident Financial, ktorá poskytuje hotovostné pôžičky, Michala Dytterta určitej časti ľudí na Slovensku úplne zabránil zobrať si legálnym spôsobom pôžičku. „Zatiaľ návrh ministerstva študujeme a robíme analýzu možných dosahov,“ povedal Dyttert.

Spoluzakladateľ spoločnosti Triangel a Quatro Andrej Kiska s možnosťou určenia maximálnej hranice úrokov súhlasí, malo by to však podľa neho byť v kompetencii ministerstva financií alebo NBS. Návrh zákona stanovuje hranicu nízko. Niektoré skupiny by sa potom k pôžičke vôbec nedostali. „Ťažko sa to odhaduje, no mohlo by to byť niekde okolo 30 percent,“ povedal.

Na najnižšiu možnú ziskovú úroveň znižuje podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka úrokové sadzby len konkurencia medzi poskytovateľmi pôžičiek. Pôžičky majú podľa neho zhruba rovnakú cenu vo všetkých krajinách, bez ohľadu na to, či v nich platia úrokové stropy, alebo nie. „Regulácia úrokov vedie k rozvoju úžery, tak ako vysoká daň na cigarety vedie k vyššiemu dopytu po pašova­ných cigaretách,“ povedal Chren.

Komu to pomôže

Ak sa obmedzia ročné úroky na úroveň okolo 20 percent, podľa Eugena Jurzycu z INEKO to bude napríklad znamenať, že človek, ktorý sa dostane do núdze dva dni pred výplatou a bude si chcieť požičať tisíc korún na potraviny, zaplatí za pôžičku asi korunu. „Tú korunu by mala dostať inštitúcia, ktorá pripraví zmluvu, uzatvorí ju a nesie riziko, že pôžičku nevymôže. Za takýchto podmienok nedokáže u nás poskytnúť pôžičky vari ani ministerstvo práce,“ ironizuje Jurzyca.

Analytik Symsite Research Vladimír Dohnal považuje súčasný návrh zákona „za absurdný“. Z trhu by vytlačil takmer všetky splátkové spoločnosti aj niektoré spotrebiteľské úvery bánk. A banky by podľa neho v konečnom dôsledku sprísnili svoje rizikové profily.