Neznáša reči o veľkých šéfoch, bossoch. Nemá rád pózu vytŕčania sa v čestných lóžach. Často ho vidieť aj na dorasteneckých zápasoch. Právo rozhodujúceho slova si však drží. Oficiálne je predsedom dozornej rady akciovej spoločnosti MŠK Žilina, ktorá vlastní futbalový klub slovenského majstra s rovnakým názvom. JOZEF ANTOŠÍK.

Našinec chce vlastniť futbalový klub z troch príčin. Miluje túto hru, nedbá na možné straty. Možno dúfa, že to bude účinná reklama pre jeho firmu. Alebo túži skúsiť, či má na to podnikať v takomto biznise.

„V mojom prípade je to kombinácia. Futbal som hrával od malička, zahrám si ho aj dnes, no nie je prioritou môjho života. Posilnenie imidžu značky je prirodzenou snahou každého podniku, ktorý dáva peniaze do športu. Tretí dôvod vyplynul z toho, že Tento bolo významným sponzorom klubu od roku 1995. A čím viac som sa v tom angažoval, tým viac som videl, že mnohé veci sa dajú vo futbale robiť aj lepšie. A samozrejme, som Žilinčan už tridsať rokov."

Čo vás viac motivovalo - aby futbalisti nosili na dresoch značku Tento a hrali pekný futbal alebo hnev, v akom stave je žilinský klub?

„Skôr to druhé. Futbal nie je hlavnou cieľovou skupinou výrobkov spoločnosti."

Prečo ste sa zamerali na futbal a nie trebárs na hokej?

„Hokej mi nie je cudzí. Ako dorastenec som ho hrával, v zime hokej, od jari futbal. No Žilinu však vnímam ako historicky futbalové mesto. Hokej je tu významnejší až posledné roky."

Akú úlohu zohrala vo vašich rozhodnutiach tradícia?

„Vážnu. Ako šestnásťročný chlapec som z rodnej Lovinobane bol na skvelom finále Československého pohára Žilina - Košice. Žilina mala nielen legendárneho Emila Pažického, ale napríklad Staškovana, Tománka, Slezáka, bratov Rusnákovcov, Placha, Smaka."

Fandili ste vtedy Žiline?

„Priznám sa, že nie. Ako chlapec a študent v Bratislave som bol veľkým priaznivcom Trnavy. Pri vysokoškolských derby vo voľnom čase sme sa vtedy všetci rozdeľovali na Trnavu a Slovan. Môj otec mal kamarátov od Trnavy, jeden z nich bol funkcionárom Spartaka. Dostal som kompletný dres Trnavy. Darček som si opatroval."

Ako ste sa stali vlastníkom žilinského klubu?

„Žilinský klub bol do vstupu Slovenska do Európskej únie príspevkovou organizáciou mesta. Vtedy sa musel stať akciovou spoločnosťou. Jej zakladateľom bola firma Tento. Do prenájmu sme dostali štadión a prevzali sme všetky záväzky a pohľadávky, aby klub fungoval."

Mesto vám dalo štadión. S vtedajším primátorom Jánom Slotom ste museli vychádzať dobre.

„Stále hovorím, že nemám nepriateľov. Keď chcete niečo robiť dobre, treba s kompetentnými ľuďmi vychádzať seriózne a slušne. Rozhodnutie mesta prenajať nám štadión bolo racionálne. Mesto nie je tým, kto by mal prevádzkovať a riadiť klub."

Koľko ste na futbale prerobili?

Napríklad na túto sezónu dalo Tento klubu vyše milión eur.

Bude celulózka sponzorovať futbal v takom rozsahu, hoci je už časťou fínskeho koncernu?

„Zmluva platila do sezóny 2006 - 2007. Už dávnejšie som deklaroval, že Tento sa nebude až tak význame, prakticky samostatne, podieľať na chode futbalového klubu. Robím, respektíve celé vedenie klubu robí všetko preto, aby sa na futbalovom dianí podieľali viacerí sponzori. Teraz je vhodný čas. Myslím predovšetkým na automobilku Kia."

Chcete preto angažovať kórejského futbalistu?

„Nevylučujem, no je to zložité. Špičkoví hráči z tejto krajiny majú finančné požiadavky na úrovni renomovaných európskych klubov. Kórejčan v žilinskom drese by iste pritiahol divákov, asi by to pomohlo aj mužstvu. Kórejčania sú spontánni, dajú sa strhnúť futbalom, ale prilákať ich vo väčšom počte na žilinský štadión, na slovenský futbal, je problém. Na druhej strane, ich komunita je veľmi súdržná. Ak by za nás hral Kórejčan, lákalo by ich to."

Na Slovensku nie je klub, ktorý by nebol závislý od jedného sponzora. Vždy je to o jednom človeku, prípadne jednej firme.

„ Ak chcete dať dohromady široké portfólio sponzorov, musíte im aj niečo ponúknuť. Ak im ukážete starý, zdevastovaný, prázdny štadión a nijaké výsledky, asi ťažko ich získate. A samozrejme, najprv musíte dať kapitálový vklad vy. Osobne som presvedčený, že v Žiline budeme mať čo ponúknuť. Modernizujeme štadión. Bude síce malý, ale pekný. Pre desaťtisíc divákov. Z deväťdesiatich percent ho zastrešíme, každé sedadlo bude v hľadáčiku bezpečnostných kamier, zabezpečíme moderné turnikety. Vyhrali sme slovenskú ligu, čo je náznak, že to asi vieme. Na posledné stretnutia už bolo takmer vypredané. Bola dobrá atmosféra. Toto potrebujú sponzori."

Zrejme nie je cieľom vyhrávať stále iba slovenskú ligu. Ak by ste sa chceli dostať na úroveň účastníkov skupinovej fázy Ligy majstrov, ako napríklad Trondheim, Doneck, Legia Varšava či Sparta, koľko by ste na to potrebovali?

„Ročný rozpočet týchto klubov je približne 4 milióny eur, náš je len niečo viac ako polovica toho. Netvrdím, že vo futbale či športe vôbec víťazí zásadne ten, kto má vyšší rozpočet. Spodná hranica však existuje. Ak ste pod ňou, môžete sa do skupiny Ligy majstrov prepracovať iba náhodou."

Za aký čas môže slovenský klub dosiahnuť tento stav?

„Chýbajú nám dva veľmi dôležité zdroje príjmov - z televíznych práv a zo vstupného. Peniaze za prenosy zo slovenskej ligy nikdy nemôžu byť významným zdrojom príjmov, to druhé chce čas. Ak divákovi vynovíme štadión, ak uvidí dobrý futbal so špičkovými klubmi, môžeme ho aj naučiť, že to niečo stojí. Trpezlivo musíme čakať aj na nejaké postupové úspechy, inak sa k rozpočtu potrebnému na Ligu majstrov nedopracujeme. Pravda, na súčasnú slovenskú ligu bohato stačí aj náš rozpočet. No táto súťaž nemá nijakú úroveň."

Isto už máte v hlave finančný plán na budúcu sezónu. Čo by ste chceli dosiahnuť v Lige majstrov?

„Chceli by sme prejsť predkolami. Osobne by som bol radšej, keby sme sa, prípadne, do skupinovej fázy dostali cez silného súpera. Vnútorne si prajem to, čo náš tréner Vrba, aby to bolo cez pražskú Spartu. Hráči už potrebujú väčší úspech, naša liga prestáva byť motivujúca."

Kritizujete kvalitu slovenskej ligy. Čo s tým chcete robiť?

„Moje stanovisko je nemenné - starám sa a budem sa starať o žilinský futbal. Ambíciu venovať sa slovenskému futbalu ako takému nemám. Som trošku nostalgický, lebo jarná časť súťaže bola skutočne o ničom. V Žiline je síce eufória, no tá môže opadnúť. Mal som snahu hrať českú ligu. To však reglement európskej federácie nedovolí. Preto sme špekulovali, či by sa dalo dohodnúť s niektorým z českých klubov, sponzorsky mu pomáhať, zlúčiť sa s ním, možno ho úplne kúpiť. Teoreticky, trebárs neďaleký Zlín, ktorý by hrával zápasy v Žiline. Iste by to diváka viac lákalo ako táto naša liga. Združenie českých profesionálnych klubov však bolo proti."

Stačí to, starať sa o žilinský futbal?

„Iste. Ak dosiahneme majstrovský titul a robíme veci dobre, aspoň nastavíme latku. Tým pomáhame slovenskému futbalu. Trnava, Slovan, Artmedia sa nás budú snažiť dostihnúť."

Slovenská liga trpí aj vzťahovou krízou. Majitelia sa neraz bratríčkujú, inokedy spolu bojujú mimo pravidiel. Žilina vždy pôsobila akosi mimo týchto hier. Máte odvahu povedať, že ste v tomto smere najslušnejší klub Slovenska?

„To by bola odo mňa drzosť, lebo až tak neovládam pomery v iných kluboch. Všeobecne, poznám kluby, ktoré sú slušné. Aj keď nemajú najlepšie podmienky a nedosahujú významné výsledky."

Ktoré sú to?

„Veľmi dobrý dojem mám z pôsobenia Dubnice, hoci teraz nemá výsledky. V poslednom čase, odkedy sa zmenili pomery v klube, to robí dobre aj Slovan. Tieto dva kluby urobili najväčší pokrok. A nazdávam sa - aj Košice, hoci tam detaily nepoznám."

Ako vychádzate s ostatnými majiteľmi?

„Nazval by som to korektne. Chodievam na drvivú väčšinu ligových stretnutí, no s majiteľmi sa stretávam veľmi málo. Skôr so stredným manažmentom, s tými ľuďmi vychádzam veľmi dobre."

Koľko gratulačných esemesiek ste dostali po získaní titulu od majiteľov ostatných klubov?

„Ani jednu."

Nielen o slovenskom, ale vôbec o futbale sa hovorí, že je a bude viac či menej špinavý. Prečo je to tak?

„Základný predpoklad na toto, viac či menej oprávnené tvrdenie, je jasný - ide o najpopulárnejší šport. Do futbalu je zainteresovaných veľmi veľa ľudí - funkcionárov, hráčov, bežných fanúšikov. Pravdepodobnosť švindľovania, nečistôt aj korupcie je tak najväčšia. Točia sa tam i ľudia, ktorí chcú veľmi rýchlo a ľahko zbohatnúť. Vplyv má aj tipovanie, čo je istým spôsobom diagnóza - za malý vklad prísť rýchlo k miliónom."

Prečo hráči občas predajú zápas?

„Neviem. Ak by všetci hráči dostávali rovnaké peniaze, odhalili by sme ich charaktery lepšie. Asi by sa dalo aj približne odhadnúť, kto predáva. Rovnaké peniaze však nedostávajú. Aj v Žiline sú hráči, ktorí zarábajú relatívne málo i takí, ktorí berú relatívne veľa. Kľúčom k futbalu sú však emócie. Tie sa kúpiť nedajú."

Aké pocity má kapitalista v športe, keď jeho aktívom sú vlastne mladí ľudia, ktorí sa dajú dobre predať?

„Práca s ľuďmi je ťažká, ale zaujímavá. Nepoznám nič krajšie, niet pre mňa väčšej motivácie, ako vidieť spokojnosť spolupracovníkov a blízkych ľudí. Futbalisti Žiliny samozrejme nimi sú. Komunikujem si nimi veľa. Niekedy majú príliš veľké predstavy. Dostávajú sa do rúk dravcov, často špekulantov. Treba im poradiť. Napríklad pri prestupoch. Hráčskych agentov vo vedeniach klubov nemáme radi. Nie všetci sú féroví. Žilinskí hráči nepotrebujú agentov na to, aby sme im splnili zmluvné záväzky."

Na ako mieste by bol v Tente na výplatnej páske najlepšie platený žilinský hráč?

„Veľmi vysoko."

Vedeniu futbalového zväzu polícia viac-menej dokázala, že korupcia bola minimálne v jednom prípade veľmi vysoko. Je to ešte horšie alebo to je už vrchol?

„Neodpoviem, lebo neviem. Som však presvedčený, že momentálne by asi ťažko nejaký klub ponúkol rozhodcovi finančnú sumu."

Čiže odhalený prípad, hoci nešlo o vysokú sumu, ale o významného funkcionára, slovenskému futbalu pomohol.

„Áno."

Čo by ste urobili na mieste prezidenta Slovenského futbalového zväzu Františka Laurinca? Evidentne zlyhal jeden z jeho najbližších spolupracovníkov a podriadený.

„Nemám chuť teoretizovať, ale dali ste mi priamu otázku. Odstúpil by som. Nejde o osobu, ale o post prezidenta zväzu. Ide o imidž nášho futbalu."

Je korupcia najväčším problémom nášho futbalu?

„Nie. Momentálne sú kľúčovým problémom zlé vzťahy. V organizácii vrcholového futbalu, medzi klubmi, priamo v nich. Nedarí sa nám napríklad organizačne oddeliť profesionálny futbal od amatérskeho. Jasne zadefinovať štatút profesionálneho futbalu. Kluby sa roky nevedia dohodnúť na ustanovení asociácie profesionálnych klubov."

Oslovili vás, aby ste pôsobili v vrcholových štruktúrach futbalového zväzu. Prečo ste odmietli?

„Lebo nemám čas pracovať vo výkonnom výbore, riadiť futbal v krajine. Je to profesionálna práca na plný, dobre vyťažený úväzok. Neznamená to prísť do Bratislavy, porozprávať sa a ísť domov.

Ako vyzerá v Žiline diskusia o národnom futbalovom štadióne?

„Podľa mňa prioritou futbalu nie je výlučne reprezentácia, ako to presadzuje Slovenský futbalový zväz. Prioritou je divák. Postaviť jeden štadión, ktorý bude maximálne dvakrát za rok vypredaný, nemá význam. Vtedy prídu tí, ktorí na to majú, rekreační návštevníci. Pre mňa je divákom ten, kto príde na väčšinu zápasov svojho tímu. Máme osem žúp, tak postavme či zrekonštruujme osem slušných štadiónov za dokopy menej peňazí."