lomacia.
Váš think-tank v poslednej správe tvrdí, že dobrá alternatíva k Ahtisaariho plánu nie je, teda neexistuje ani dobrá alternatíva k nezávislému Kosovu?
„Presne tak. Teraz sme v situácii, keď je celý proces okolo budúceho statusu Kosova pod kontrolou medzinárodného spoločenstva. Veľmi ľahko sa to však môže zmeniť a situácia sa vymkne spod kontroly. Je len obmedzený čas, dokedy môže trvať status quo v Kosove. Najhoršie by bolo, keby sa to skončilo jednostranným vyhlásením nezávislého Kosova bez medzinárodného dohľadu. Ak Ahtisaariho plán neuspeje, môže sa to stať. Automaticky potom hrozí aj rozdelenie Kosova, čo veľmi negatívne ovplyvní celý Balkán aj Európu.“
Nezávislosť Kosova je podľa vás nevyhnutná?
„Ak sa na vec pozeráme realisticky, Kosovo bude nezávislé, iná možnosť tu nie je. Viac ako 90 percent jeho obyvateľov sú Albánci. Ide o populáciu, ktorá bola mučená, bombardovaná, diskriminovaná Srbmi. Oni už nikdy nebudú akceptovať srbskú vládu. Belehrad doteraz neurobil ani jeden pokus, ako si získať Albáncov. Doteraz nepredstavil nijaký plán pre Kosovo ani nezavolal kosovských politikov: radi by sme s vami riešili tento problém.“
A čo ich návrh „viac ako autonómia, menej než nezávislosť“?
„To nie je žiadny plán, to je len slogan bez obsahu.“
Srbi a Albánci si nedôverujú. Môže potom vzniknúť multietnické Kosovo?
„Rád by som tomu veril, ale bude to veľmi ťažké. Najskôr však musíte určiť hranice a keď budú definované, potom tam budete mať väčšinu, ktorá menšine nepovie, aby išla preč, pretože bude mať vlastné územie. Na Balkáne to funguje. Ak už niekto uznal, že teritórium je pod niekoho kontrolou, diskriminácia aj násilie sa zredukovali.“
Myslí Ahtisaariho plán dostatočne aj na Srbov?
„Ak chceme, aby Srbi po vyhlásení Kosova nezačali odchádzať, musíme im dať viac garancií, lokálnu vládu, motiváciu, prečo tam žiť. A práve to rieši Ahtisaariho plán, rozširuje práva Srbov v Kosove, ako aj ich autonómiu. Aj samotní Srbi priznávajú, že je to zlepšenie oproti terajšej situácii. “
Ako vidíte úlohu medzinárodného dohľadu?
„Úprimne povedané, OSN doteraz urobila v Kosove mizernú prácu, súčasný vysoký predstaviteľ pre Kosovo Joachim Rücker je zatiaľ najlepší, aký tam bol. Ľudia z OSN sa tam zameriavali na to, aby im klapala administratíva a urobila pritom príliš málo, aby zlepšila situáciu v regióne. Ak sa pozrieme napríklad na návrat srbských utečencov, urobili príliš málo na to, aby sa mohli vrátiť.“
Čím to je? Pre slabý mandát alebo je to v ľuďoch?
„Personálne obsadenie je vždy mimoriadne dôležité. Ak sa pozriete na misiu vo východnej Slavónii v Chorvátsku koncom 90. rokov, keď OSN zabezpečila pokojný návrat Srbov, bol to obrovský úspech, pretože ten, kto na misiu dohliadal, mal pevnú vôľu a predstavu, ako to chce zariadiť.“
Belehrad zablokoval akúkoľvek participáciu menšinových Srbov na riadení Kosova. Bola to dobrá stratégia?
„Musíme tu rozlišovať dva prístupy, srbská vláda ku Kosovo pristupuje ako k štátnemu záujmu, záujmy Srbov v Kosove ich až tak nezaujímajú“.
V Bezpečnostnej rade OSN je už na stole návrh rezolúcie o Kosove, ako vidíte jej šance?
„Závisí od toho, kto bude voliť. Spojené štáty majú zaistených dvanásť hlasov. Čína bude pravdepodobne absentovať, pretože to považuje za európsky problém. Problémom ostáva jeden jej člen - Rusko, ktoré má ako stály člen právo veta. Nikto nevie, či ho nakoniec použije. Moskva chce odstaviť Ahtisaariho plán a začať od začiatku.“
A váš osobný názor?
„Politici v Belehrade sú presvedčení, že Rusi im získajú čas do jesene. To znamená, že ich ubezpečili, že budú vetovať všetko, čo sa objaví predtým.“
Prečo je pre Srbov taká dôležitá jeseň?
„Súvisí to s oficiálnou politikou Belehradu. To, čo chce, je rozdelenie Kosova. Chce zabrať sever od rieky Ibar. Lenže väčšina Srbov v Kosove žije na juh od rieky Ibar. Všetky sväté mieste sú tiež na juhu. Srbi v enklávach sú proti, myslia si, že by to bol koniec ich existencie, proti je tiež ortodoxná cirkev, ale ak sa rozprávate s vysokopostavenými politikmi, všetci sú za rozdelenie Kosova, od radikálnej ľavice po ultrapravičiarov.“
Aj demokrati prezidenta Tadiča?
„Všetci.“
Belehrad podľa vás pripravuje scenár rozdelenia Kosova?
„Už sa to stalo. Celú infraštruktúru aj administratívu na severe Kosova si už pripravili na jeho rozdelenie. Telefónne linky, civilnú správu, elektrickú sieť, vodu aj políciu. Srbskí politici chcú zastaviť celý proces. Po prvé, nikto nechce byť vo vláde, keď stratia Kosovo, po druhé, nechcú, aby to bolo Srbsko, kto s tým začne, chcú, aby Albánci boli tí zlí. Chcú proces odďaľovať, až kým Albánci nestratia trpezlivosť a vyhlásia nezávislosť jednostranne.“
Počíta západná diplomacia aj s takým scenárom, že ak neprejde rezolúcia, podporia Kosovo tak či tak?
„Tento plán už nie je na stole. Spojené štáty o tom už nehovoria.“
Šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová však v Moskve povedala, že Kosovo bude určite nezávislé.
„Nepovedala však, že ho USA uznajú jednostranne.“
Stane sa nezávislé Kosovo precedensom, ako tvrdia jeho odporcovia?
„To je nonsens. Hovoria to tí, čo nepoznajú realitu v Kosove. Ide o unikátny prípad, ktorý nemá nič spoločné s inými konfliktmi. Napríklad na Slovensku veľa ľudí argumentuje maďarskou menšinou a jej snahami o autonómiu. To je absurdné. Slováci nikdy nevyhadzovali Maďarov z práce, zo škôl ani domov. Neznásilňovali maďarské ženy ani nevypaľovali maďarské dediny. Srbi sa však v Kosove naozaj podieľali na etnickom čistení. Jediný dôvod, prečo medzinárodné spoločenstvo podporuje kosovských Albáncov, je preto, čo im Srbi urobili. Inak by nikto nevolal po nezávislosti. Kosovským Albáncom by svet povedal: upokojte sa a žite vedno s nimi.“
Vláda v Belehrade je nakoniec bez radikálov. Je to dobrá správa pre Európu?
„Paradoxne, lepšie by bolo, keby boli vo vláde radikáli. Prezident Tadič totiž musel akceptovať program, ktorý obsahuje všetky elementy politiky Srbskej radikálnej strany. Musel to akceptovať, v opačnom prípade by jeho vláda s Koštunicom nevznikla. Tadič ani nemá pod kontrolou ministerstvo vnútra. Spolupráca s Haagom je v ťahu.“
Bude táto vláda akceptovať rezolúciu o nezávislom Kosove, ak prejde v Bezpečnostnej rade?
„Nie. Otočia sa od európskej integrácie. Ak by si mali vybrať medzi úniou a Kosovom, vyberú si to druhé.“
Prečo? Väčšina Srbov to predsa nepovažuje za také dôležité.
„Pre väčšinu to nie je racionálna, ale veľmi emocionálna vec. Nedokážu premýšľať racionálne. Srbská politika je postavená na mýtoch, celý jej imidž je postavený na Kosove a teraz sa im ho idú zobrať. Bude to dramatické.“
