útil chudáčika mládežníka po ťažkej prebdenej noci prísť osobne na fakultu? Nemohol sa za študentom dopraviť na internát sám?
Vraj to tak funguje v Trnave. Študentík príde na skúšku, vyvalí index vyplašenému pedagógovi a ten v strachu o zamestnanie automaticky zapíše do útlej knižočky dobrú známku. Ako si to vôbec predstavuje? To nemá trochu úcty? Naozaj ten nemiestny učiteľ donútil chudáčika mládežníka po ťažkej prebdenej noci prísť osobne na fakultu? Nemohol sa za študentom dopraviť na internát sám?
Ono sa to začína už na strednej škole. Mali sme maturanta, ktorý nezmaturoval z matiky v riadnom termíne. Vysmial sa nám do očí, pretože už držal v ruke papier z istej katolíckej univerzity, že ho tam berú všetkými desiatimi. Na pedagogický odbor. O pár rokov z neho URČITE bude matematikár.
Kým pred pár rokmi skončila na vysokej škole sotva polovica našich absolventov, teraz sa na nejakú (vlastne hocijakú, často im je to úplne jedno) univerzitku nedostanú len tí, ktorí už naozaj nechcú študovať. Štát to zaplatí, peňazí má dosť. Školy zoberú, za každý kus sa im totiž do kasičky dovalia korunky. Čím viac kusov, tým viac koruniek.
Chudáčik študentík, si dutý ako poleno? Nedarí sa ti? To nič, my ťa do štátnic nejako dotlačíme. Korunky, korunky, korunky.
Že ti nejaký úbohý profesorík nechce dať skúšku? Pritlačíme, neboj sa. Korunky, korunky, korunky.
Na našej strednej škole sme kedysi dávno otvorili vyššie odborné štúdium so zameraním na sociálnu prácu. Jeho absolventi po troch rokoch skončia s praktickými skúsenosťami, ktoré naozaj praktickými sú, a rôzne sociálne inštitúcie by sa o nich trhali.
Lenže po absolvovaní takejto školy nedostanete vďaka viacročnej nepružnosti rôznych školsko-ministerských úradníkov žiadne Bc. ani Mgr., zatiaľ čo na už spomínanej univerzite áno. Bez poriadnej praxe. Uhádnete, kam sa pohrnie náš maturant?
Pôvodný úmysel bol naozaj veľmi chvályhodný, školy, o ktoré záujem je, dostanú viac ako tie, kde sa nikto nehrnie. Pozabudlo sa však na to, že na Slovensku sú babky z dediny celé preč, ak je v rodine doktor alebo inžinier a je im ukradnuté, aký. Tak si teda všetci študujeme a pomaly dobiehame vyspelé krajiny v počte absolventov vysokých škôl. Nebolo by potom lacnejšie rozdávať tituly automaticky s dosiahnutím 25 rokov? A aby to bolo napínavé, skratku pred meno si každý vyžrebuje....
Autor: Adriana Markovičová