Ak všetko dobre pôjde, o dva roky sa stretneme s vyspelou Európou v lukratívnom klube Eurozóny. Na eurá prepočítame nielen naše príjmy, ale aj úspory. Hoci sa na ich výške nič nezmení, opticky budú vyzerať ďaleko menšie ako dnes. Obyvatelia Eurozóny sú však nielen bohatší ako my, ale svoje bohatstvo investujú aj odlišným spôsobom. S čím sa teda v Eurozóne stretneme a čo sa od nej môžeme naučiť?

Zatiaľ len chudobní príbuzní

O obyvateľoch západnej Európy vládne mienka, že sú dobre zazobaní a nemusia sa báť o svoju budúcnosť. Je pravda, že priemerný nominálny plat vo vyspelejších členských krajinách predstihuje ten slovenský zhruba päťnásobne. Bohatstvo je však relatívny pojem a vždy ho treba posudzovať nielen v závislosti od príjmu, ale aj od výdavkov, úrovne cien a celkovej výšky úspor. Celková výška finančných aktív obyvateľov dvanástich členských štátov Európskej monetárnej únie v roku 2004 (za ktorý sú posledne dostupné údaje) dosiahla takmer 15 tisíc miliárd eur. Táto suma ja vysoká nielen vo svojej absolútnej výške, ale aj v relatívnom vyjadrení. Takmer dvakrát prevyšuje hrubý domáci produkt. Slovensko je v porovnaní so svojimi budúcimi kolegami v menovej únii naozaj chudobné. Nielenže sa nedá urobiť pomer absolútnej hodnoty finančných aktív napríklad v porovnaní s Rakúskom (cca 22,2 miliardy eur ku 300 miliardám), ale ani pomer týchto aktív k HDP (50,4 % ku 135 %). V prepočte na obyvateľa a HDP sú najbohatšími Európanmi Holanďania a Belgičania, ktorých s odstupom nasledujú Taliani a Francúzi.

Prepočet bohatstva domácností na HDP je zaujímavý hlavne pre odborníkov. Pre bežného občana je zaujímavejší prepočet na národnú menu, resp. prepočet úspor na ročný príjem. V prvom prípade vidíme, že Slováci sú v porovnaní s Európanmi naozaj chudobní. Priemerný Slovák vlastnil v roku 2006 celkové finančné úspory vo výške 156 tisíc korún. Ak použijeme priemerný kurz za rok 2006 vo výške 37,248 Sk za Euro uvidíme, že to bolo necelých 4,2 tisíc eur. Priemerný obyvateľ Eurozóny mal takmer dvanásť krát vyššie finančné aktíva. Podobná bola situácia aj vo výške finančných záväzkov a čistého finančného bohatstva. Rozdiely vo výške úspor sú dané predovšetkým rozdielmi vo výške príjmov. Z priemerného platu 500 eur ušetrili Slováci podstatne menej ako Európania. Z priemerného hrubého príjmu si odložia obyvatelia Eurozóny cca 14 %. Slováci ušetria cca len 7 % príjmu. Slováci vydávali viac peňazí na pokrytie základných životných potrieb, najmä bývania, stravovania a dopravy. Pozitívnou správou však je, že vzhľadom na rýchly rast nominálnych miezd a zhodnocovanie slovenskej meny bude pomer finančných aktív v SR a Eurozóne v tomto roku o niečo lepší.

Aký hrubý je finančný vankúš

Finančný majetok si ľudia ukladajú predovšetkým ako rezervu na horšie časy. Ako dlho by dokázali žiť z úspor Slováci a ako dlho Európania? Na posúdenie sa používa ukazovateľ pomeru finančných aktív k disponibilným príjmom. Pre informáciu si uveďme, že do sumy disponibilných príjmov vchá-dzajú nielen platy a odmeny, ale aj sociálne dávky, prídavky na deti a pod. Hrúbka "finančného vankúša" je v jednotlivých krajinách veľmi rôzna, lebo závisí tak od objemu úspor, ako aj od výšky disponibilného príjmu. Priemerná rodina v Nemecku by dokázala z úspor vyžiť takmer dva roky. Ešte lepšie by na tom boli Taliani (3,3 roka), a Francúzi (3,2 roka). Zle na tom nie sú ani obyvatelia vyspelých krajín mimo Európy. Japonci by zo svojich finančných úspor vyžili 3,8 roka a Američania až 4,8 roka. Slováci by znovu ťahali za kratší koniec. Úspory by im stačili na 1,2 roka. Ak by normálna slovenská domácnosť o príjem došla 1. januára, úspory by jej stačili zhruba do konca polky marca nasledujúceho roka. Situácia je vážna, nie však zúfalá - a evidentne sa zlepšuje! Ešte v roku 2001 by slovenská domácnosť s pomerom úspor k ročnému príjmu 0,9 vyžila len do konca októbra toho istého roka.

Kde sú peniaze uložené?

Kam ukladajú svoje peniaze Európania a kam Slováci? Ušetrené peniaze sa podľa určenia delia na dve veľké skupiny. Prvou sú nehnuteľnosti (najmä byty a domy) druhou sú finančné investície. V Eurozóne ide z ušetrenej sumy jedna tretina na nákup nehnuteľností a dve tretiny do finančných investícií. Na Slovensku tomu bolo v 90-tych rokoch podobne, ale po roku 2000 sa umiestňovanie úspor začalo meniť v prospech nehnuteľností. Podľa prieskumu z roku 2005 Slováci ukladajú do nehnuteľností až jednu tretinu úspor. Za týmto trendom treba vidieť predovšetkým vyššiu dostupnosť bývania. Slováci dnes majú nielen viac peňazí na riešenie bytovej otázky, ale môžu si aj na finančnom trhu vybrať z ďaleko vyššej ponuky hypoték a stavebného sporenia.

Ale aj pri umiestňovaní úspor do finančných investícií sa Slováci správajú odlišne ako investori v Eurozóne. Z porovnania v grafe môžeme vyčítať niektoré zvláštnosti investičného správania sa Slovákov:

ňVysoký podiel peňazí držaných hotovosti a na bankových vkladoch

n Nižší podiel úspor investovaných do dlhopisov a otvorených podielových fondov investujúcich do úrokových finančných nástrojov.

n Výrazne nižší podiel úspor vo forme životných poistiek a penzijných plánov v druhom a treťom pilieri dôchodkového systému.

n Veľmi nízky podiel úspor vložených do akcií a akciových a zmiešaných otvorených podielových fondov.

Historické zvláštnosti

a finančná gramotnosť

Odlišnosti v štruktúre finančných aktív majú na Slovensku svoje historické pozadie. Vysoký podiel peňazí držaných v hotovosti a na netermínovaných vkladoch sa dá vysvetliť zaostávaním Slovenska pri rozvoji bezhotovostného platobného styku. Aj ukladanie peňazí "do štrimfle" či do matraca je stále populárne. Časť obyvateľstva, najmä starší ľudia, nedôveruje ani platobným kartám a bankomatom. Donedávna sa na vysokom podiele likvidných úspor podpisovala aj vysoká miera nezamestnanosti. Veľa obyvateľov bolo nútených držať si likvidné rezervy pre prípad náhlej potreby. Veľmi vysoký podiel úspor držaných na termínovaných vkladoch a veľmi nízky podiel úspor v podobe cenných papierov (akcií, dlhopisov a podielových listov) predstavuje dve strany jednej mince. Tou je nízky stupeň rozvoja kapitálového trhu a nízka "finančná gramotnosť" obyvateľstva. Veľa Slovákov ešte stále nepozná rozdiel medzi akciami v miestnom hypermarkete a akciami podnikov. Mnohí si zas stotožňujú investovanie so smutnými skúsenosťami z kupónovej privatizácie a z vykradnutých investičných fondov. Napriek nízkym výnosom z bankových vkladov zostáva bankový sektor zasľúbenou zemou slovenských investorov. V roku 2006 bolo v bankách a hotovosti uložené vyše 71% celkových úspor slovenského obyvateľstva.

Dobrou správou je, že sa v posledných rokoch začal sľubne rozvíjať trh životných poistiek, doplnkových dôchodkových poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností. Časť obyvateľstva si konečne uvedomila, že poistiť treba nielen dom a auto, ale aj vlastné zdravie a príjem v starobe. Podiel poistiek a penzijných plánov je síce stále hlboko pod európskym priemerom, ale ľady sa už pohli. Výrazne sa v tomto segmente trhu začína prejavovať vplyv druhého piliera dôchodkového systému, kde sa naakumulovalo už viac ako 30 miliárd korún.

Po roku 2000 sa konečne rozbehlo aj kolektívne investovanie. Zďaleka nemá ešte taký záber ako vo vyspelých krajinách Európy, ale s objemom 120 miliárd SK investovaných do rôznych druhov otvorených podielových fondov sa kolektívne investovanie stáva alternatívou bankovým vkladom. Rozbehu kolektívneho investovania dlho bránila slabá ponuka produktov, ako aj veľmi malé skúsenosti našich ľudí s investovaním na kapitálovom trhu. Niet divu, že až do roku 2004 naši investori preferovali najmä peňažné a dlhopisové fondy, ktoré si stotožňovali s bankovým vkladom. Keď výnosy z týchto fondov začali klesať, časť investorov presunula svoje úspory opäť na účty v bankách. V posledných dvoch rokoch sa rozbehlo aj investovanie do akcií, strešných a zmiešaných fondov a rôznych štruktúrovaných produktov. Aj tu však platí konštatovanie o averzii voči investičnému riziku. Slovenskí investori sú opatrní a konzervatívni. Slovo "garantovaný", či "zaistený" výnos je osvedčeným marketingovým lákadlom správcovských spoločností. Čisto akciové fondy tvorili len 10 % portfólií správcovských spoločností v roku 2006.

Obľuba úrokových produktov trvá - ale vyplatia sa?

Charakteristickým rysom finančných investícií Slovákov je obrovská prevaha úrokových produktov, najmä bankových vkladov a dlhopisových a peňažných fondov. Aj portfóliá životných poisťovní, DDS a DSS pozostávajú z drvivej väčšiny z vkladov a dlhopisov (vrátane tzv. "rastových fondov" v druhom pilieri). V rámci úrokových produktov navyše stále dominujú bankové vklady. Takáto štruktúra investícií má svoje výhody a nevýhody.

Istou výhodou je najmä likvidnosť aktív. Domácnosti v Eurozóne by nemohli v prípade potreby svoje peniaze dostať tak rýchlo ako Slováci. Veľká časť finančných aktív je uložená v rôznych životných poistkách, termínovaných vkladoch, či penzijných plánoch. Tie sa dajú v prípade potreby tiež zrušiť, ale s určitou finančnou stratou. Prevaha úrokových produktov okrem toho imunizuje hodnotu investičného portfólia voči výkyvom na akciových trhoch. Keď v roku 2000 došlo ku krachu akciovej bubliny, stratili akcie a podielové listy v priemere asi 30 % svojej hodnoty. Negatívny efekt tohto krachu na finančné bohatstvo priemerného Európana sa dá odhadnúť cca na 10-15 %. Slovákov sa táto udalosť prakticky nedotkla.

Orientácia na úrokové produkty má však aj svoje nevýhody. Tou najväčšou je, že sa investor pripravuje o vyšší výnos. Napriek občasným krachom na akciovom trhu sú akcie a na ne naviazané produkty omnoho výnosnejšie ako dlhopisy. Finančné bohatstvo obyvateľov Eurozóny nemá svoje korene len vo vyšších nominálnych príjmoch, ale aj v racionálnejších investičných stratégiách. Druhou slabou stránkou úrokových aktív je ich zraniteľnosť voči neočakávaným výbuchom inflácie. Spomeňme si, ako vysoká miera inflácie v prvej polovici 90-tych rokov doslova vymazala naše úspory uložené na 4 % úrok na vkladných knižkách so 4-ročnou výpovednou lehotou.

Slováci majú pred sebou obdobie s vysokým ekonomickým rastom, ktoré sa premietne aj do rastu finančných príjmov. Nastáva ten správny čas na rozumné investovanie a lepšiu diverzifikáciu finančných aktív ako doteraz. Sporenie prostredníctvom podielových a penzijných fondov umožňuje budúcim dôchodcom nielen rozkladať riziká, ale aj dosahovať potenciálne vyššie výnosy. Majú všetky šance dopracovať sa raz k takému majetku, ako má priemerný Európan.

Vladimír Baláž,

Sevisbrokers Finance

Finančné aktíva domácností v Eurozóne a na Slovensku

Zdroj: European Central bank (2007): Financal Assets in the Euro Area; Národná banka Slovenska (2007): Menový prehľad, štatistiky životných poisťovní, DSS, DDS, údaje z Asociácie správcovských spoločností Slovenska a vlastné výpočty autora.

Poznámky: Aktíva SR prepočítané priemerným kurzom roka 2006:

1 Euro = 37,248 Sk.