Na petržalskú stanicu došli všetci načas, iba ja som akosi meškal. V práci som sa zdržal dlhšie, samozrejme som išiel na korčuliach, cestou cez Petržalské korzo v prítmí som už zablúdil a na stanicu došiel dve minúty pred odchodom vlaku. Nasledovala rýchla kúpa lístku a prechod na prvý perón (najskôr mylné vrútenie sa na korčuliach do podchodu, aby som potom zistil, že colná kontrola je na prízemí). Hneď ako som nastúpil do vlaku, ten začal opúšťať stanicu a ja som z jeho prvého poschodia udychčaný hľadel ako pomaly odchádzame.
Príchod
Korčule sme si obuli už vo vlaku. Zo stanice sa dá celým mestom až po miesto stretnutia ísť na korčuliach. Prišli sme s dostatočným časovým predstihom, stihli sme sa rozkorčuľovať a porozhliadať po ostatných korčuliaroch. Akciu vo Viedni usporadúva Strana zelených, čo má svoje výhody, ale tiež nedostatky.
Najskôr sme boli prekvapení nízkou účasťou. U nás sa ľudia zbiehajú na podstatne skôr a za Auparkom veselo inlinujú. Zato Viedenčania prišli na poslednú chvíľu, zrazu sa zhŕkli na štarte. Veľa ich tu nebolo. Porovnajúc, mohlo ich tu prísť o polovicu menej, ako do Bratislavy a boli sme radi, že v našom menšom mestečku sa nájde viac športu chtivých nadšencov.
Na úvod klbko z cyklistov
Pomalý rozbeh a sprievod sa pohol dopredu. Veľmi nemilo nás prekvapil povrch, často prechádzal do rozbitých úsekov, chvíľami sme sa pohybovali po novších a lepších cestách. Výkonnostné zloženie korčuliarov bolo rôzne. Prvá časť trate, ktorá viedla po rozbitej ceste dolu kopcom bola postrachom pre menej zdatných korčuliarov. Oproti Bratislave ich tu bolo neskutočne veľa. Ďalšou nepríjemnosťou sprevádzajúcou nás celú jazdu boli mračná bicyklistov, ktorí nešli poslušne vzadu, ale sa prepletali medzi korčuliarmi zamotávali toto klbko ešte viac.
Záver tvorila prednáška Zelených
Záver organizátorom akosi nevyšiel. Pelotón sa dostal do úzkej uličky po oboch stranách lemovanej autami. Nakoniec zastavil. Nastala tlačenica, strkanie a hlavne najnepríjemnejšia vec - čakanie. Pomedzi ľudí sa snažili pretlačiť na začiatok dopravní policajti na motorkách, čo tiež nebolo asi najšťastnejšie riešenie. Po chvíli sa dav predsa pohol a prešli sme posledných niekoľko stoviek metrov a vyústili na námestie. Chvíľku sme sa nevedeli zorientovať. Totiž vo Viedni je začiatok a koniec korčuliarskej trasy na dvoch rôznych miestach. Nasledovalo pivko a pečivo zadarmo, veľká tlačenica pri stánkoch, plus povinná prednáška vedenia Strany zelených, zjavne spojená s predvolebnou kampaňou, vysielaním videospotu na tému ochrany životného prostredia. Keďže bolo pred voľbami, išlo o tradičný marketingový ťah. Spojenie značky strany s nočným korčuľovaním a zdravým a sviežim životným štýlom asi nie je na škodu, môže priniesť pozitívne volebné výsledky. V Rakúsku pochopili, že takéto akcie nestoja na dobrovoľníckej báze, ale sa im musí venovať tím profesionálov. Napriek tomu z celkového porovnania akcie jednoznačne lepšie vyplýva , ktorá je výsledkom číreho nadšenia a entuziazmu.
Najlepšie korčuľovanie ponúka Westbahnhof
Po utlmení najväčšieho pocitu hladu a smädu sme sa vybrali naspäť na Westbahnhof na vlak idúci okolo dvanástej či jednej. Zhodnotili sme, že sólo po nočnej Viedni bolo oveľa lepšie ako masové státie v rade medzi ostatnými. Na záver prišlo to najlepšie. Čakanie na vlak sme si spríjemnili korčuľovaním pred perónmi. Korčuliarov vábi výborný povrch, na ktorom ľahko vyskúšate aj tie najťažšie prvky. Keď ste sa dosiaľ nenaučili hockey-stop, toto je najlepšie miesto.
Do Bratislavy sa človek dostane medzi druhou s treťou v noci. Po miernom osviežení v krčme sme unavení dorazili domov. Vidina postele sa posledných pár metrov viac a viac stávala skutočnosťou, až nás nakoniec posteľ pojala do svojich útrob.
