Kolieskové korčule som si darovala na štyridsiate narodeniny (pred desiatimi rokmi). Ktosi mi povedal, že je to ako bicyklovanie, ak si sa to už raz naučil, nedá sa to zabudnúť. Nespomenul však nespočetné nástrahy číhajúce na začiatočníka v strednom veku.
Na začiatku som to zopár ráz vyskúšala popri dostihovej dráhe. Márne som sa pokúšala napodobniť tínedžerov, ktorí preskakovali obrubníky. Ja som ich vždy musela prekročiť. Keď som sa pokúšala napodobniť ich, rozbila som si bradu. Asi po mesiaci som sa odhodlala vyjsť na petržalskú hrádzu. Bola som pyšná na to, ako mi to ide a s pohŕdaním som sa pozerala na protijazdcov, ktorí sa ukrývali jeden za druhého. Prečo, to mi došlo, keď som sa chcela vrátiť, ale sa nedalo, pretože protivietor ma vracal späť a navyše začalo pršať. Samozrejme, že som nemala topánky na prezutie. Zachránilo ma auto Povodia Dunaja, ktoré som si stopla. Vtedy to boli jediné vozidlá, ktoré tam mali povolený vjazd. Ale ani to už teraz neplatí!
Veľmi živo si spomínam na jedno včasné ráno. V lete sa chodievam korčuľovať medzi 6.00 - 7.00, pretože ešte nie je teplo. Či som v to ráno zle vstala, málo sa napila, skrátka, točila sa mi hlava a ja som ležala v tráve vedľa štvorprúdovej cesty pri hrádzi. Slúži ku cti mnohým vodičom, ktorí zabrzdili v snahe pomôcť, aj keď nevedeli, či som mŕtva, opitá, sfetovaná alebo zranená.
K mojim posledným zážitkom patrí zrážka s koňom. Ten slovný zvrat frčal asi pred rokom, dvoma, keď decká na čokoľvek namietali: Čo si sa s koňom zrazila!
Takže, frčala som po hrádzi a oproti mne slečna na koni. Trochu som spomalila, ale zasa nie veľmi. Skrátka, kôň sa ma zrejme zľakol (možno viac ako ja jeho) a vzopäl sa. Keď som pri hlave zbadala konské kopytá, som spadla na zadok a poriadne. Našťastie, len som sa poodierala. Opäť som vďačná slečne jazdkyni, že z toho koňa zliezla a zaujímala sa, či vôbec vládzem vstať zo zeme.
Poznámka
Neviem či toto miesto možno využiť na apel pre správcu hrádze, ale je v katastrofálnom stave. Najmä časť medzi Novým a Starým mostom. Samozrejme, nehovorím o chodníku popri parkovisku oproti dostihovej dráhe. Je samá bublina. Rozbila som si tam kolená asi 5-krát. Myslím, že táto cesta je aj súčasťou nejakej medzinárodnej bicyklistickej trasy, o chvíľu sa po nej nebude dať jazdiť, lebo je vydraná, ako sa hovorí, až na kosť. Iveta Geclerová
