Prevádzka slnečných kolektorov je možná počas celého roka a dokáže pokryť 50 až 60 % ročnej spotreby energie. Už niekoľko rokov pracujú vedci na vývoji nízkonákladných solárnych buniek. Ich prínosom sa zvýši efektivita získavania energie slnka, jedného z nevyčerpateľných zdrojov.

Slnečná energia dopadajúca na strechu budovy vo väčšine prípadov presahuje spotrebu energie v nej. Dnes dokážeme pomocou slnečných kolektorov premeniť približne 15 % energie fotónov na elektrickú energiu. Na výrobu týchto panelov sa používajú kryštály alebo kryštalické vrstvy, najčastejšie z čistého kremíka. Vývojom, pestovaním a spracovaním týchto kryštalických materiálov sa zaoberá Inštitút na pestovanie kryštálov (IKZ) v Berlíne-Adlershofe.

Rozlišujeme monokryštalické a polykryštalické kremíkové solárne články, pričom monokryštalické sú efektívnejšie, ale finančne náročnejšie. Pomocou špeciálnych vlákien sa kryštalické bloky rozrežú na viac platní, ktoré sú približne 0,25 mm hrubé a tvoria kolektor. Pri ich výrobe však vzniká množstvo nepoužiteľného odpadu. Premena fotónov na elektrickú energiu prebieha len na vonkajších 0,05 mm solárnych buniek, preto je hrúbka doterajších platní z fyzikálneho hľadiska nepotrebná a slúži len na mechanickú stabilitu.

Skupina vedcov v IKZ pod vedením Dr. Torstena Boecka pracuje v súčasnosti na projekte, pri ktorom sa na sklo nanesie asi 0,05 mm tenká vrstva kremíka. V prípade úspechu sa zníži spotreba materiálu a vznikli by lacnejšie solárne bunky. "Naším cieľom je vyvinúť metódu, ako priemyselne vytvoriť veľké strešné alebo fasádne prvky pokryté vrstvou kremíka," hovorí Dr. T. Boeck. Sklo je síce cenovo výhodný materiál, ale vytvoriť na ňom perfektnú kryštalickú štruktúru je komplikované. V IKZ sa pokúšajú tieto problémy prekonať. Najprv sa na skle vytvoria kovové kvapôčky, v ktorých by následne rástli tzv. zárodky kremíkových kryštálov. Z nich by napokon vznikla kryštalická vrstva so želanými vlastnosťami a za nižšiu cenu. Veronika Smiková, Erik Raček