BRATISLAVA. Od 1. júla vyčlenia tri energetické podniky činnosti spojené s distribúciou elektriny. Túto povinnosť prikazuje smernica Európskej únie. V prípade, že sa tak nestane do konca tohto polroku, hrozia Slovensku sankcie.
Otázne je, či presun preceneného majetku bude mať vplyv na zvýšenie cien elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví to vylučuje. Poslanec za KDH Július Brocka tam „vidí riziko“.
Opakuje sa podobná situácia spred dvoch rokov, keď štát delil majetok Slovenského plynárenského priemyslu. Predseda Smeru Robert Fico vtedy ostro kritizoval presun preceneného majetku do nových dcérskych spoločností, ktorý podľa neho mohol spôsobiť zvýšenie cien plynu pre spotrebiteľov.
Reálna hodnota majetku je vyššia
Jednotlivé energetické podniky nalejú do nových dcér majetok za viac ako 46,5 miliardy. Podľa predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Karola Dvoráka by distribučky mali mať majetok v takej výške, ktorý „nevyhnutne potrebujú na svoju činnosť“.
Podľa Dvoráka si regulačný úrad nechal urobiť vlastné ocenenie majetku podnikov.
Je však isté, že reálna hodnota majetku energetických podnikov je vyššia ako ich účtovná hodnota. Podľa údajov rezortu hospodárstva je tento rozdiel na úrovni 13 až 18 miliárd.
Ak firmy precenia majetok na základe reálnych cien, zvýšia sa náklady podniku. Majetok s vyššou hodnotou bude totiž vytvárať vyššie odpisy. Tie sú daňovo uznaným nákladom, ktorý znižuje firme daňový základ.
Vyššie náklady, ktoré vzniknú cez odpisy, spôsobia pokles zisku distribučiek. Môže to však mať za následok vyššie ceny elektriny pre konečných spotrebiteľov. Distributéri totiž nebudú chcieť pre vyššie náklady dosahovať menší zisk. Budú tlačiť na regulačný úrad a cez vyššie poplatky za distribúciu a predaj budú chcieť dosiahnuť hospodársky výsledok v pôvodnej výške.
Riziká zvýšenia cien existujú, úrad ich odmieta
Poslanec Brocka takýmto spôsobom pripúšťa riziko zvýšenia cien, ale „nie je to úplne isté“. Štát ako spoluvlastník a vláda, ktorá nominuje svojich zástupcov do riadiacich orgánov distribučiek, má podľa neho priestor, aby „zabezpečili efektívne riadenie podnikov, a to sa týka aj zvyšovania cien elektriny“.
Dvorák však zvyšovanie cien neočakáva. Ak úrad pri preskúmaní cien distribučiek zistí, že tieto ceny sú neprimerané vzhľadom na vývoj podobných služieb na trhu, „nebudeme to akceptovať ako oprávnené náklady započítané do ceny“. Podľa Dvoráka tak ceny pre spotrebiteľov rásť nebudú. Ak áno, tak iba o výšku jadrovej inflácie.
Riziko zvýšenia cien však môže vzniknúť aj pri zahrňovaní ďalších nákladov do ceny za distribúciu. Dcérska spoločnosť bude nakupovať vybrané služby od materskej firmy. Tá jej môže účtovať vyššie ceny, a tak budú môcť distribučky opäť tlačiť na regulačný úrad, aby im zvýšil ceny.
Podľa Dvoráka je to aj teoreticky možné. „Budeme však sledovať ceny takýchto služieb na trhu.“ Ak materská firma zaúčtuje svojej dcére oveľa vyššie ceny za poskytnuté služby, ako to je bežné na trhu, regulačný úrad podľa neho takéto ceny akceptovať nebude.
Vláda, ktorá má v energetických podnikoch 51 percent akcií, môže cez precenenie majetku distribučiek prísť k miliardám formou mimoriadneho účtovného zisku.
Zmyslom oddelenia distribúcie od iných činností má byť zlepšenie možností distribúcie a prehľadnejšia tvorba cien pre konkurenčných obchodníkov s elektrinou.
