BRATISLAVA. Asistovaná reprodukcia získava pre spoločnosť demografický význam, neplodnosť je čoraz väčší problém. Hovorí to Michal Kliment, prezident Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Lekári, ktorí sa venujú asistovanej reprodukcii, to potvrdzujú.
„Každý šiesty pár na Slovensku má problémy s neplodnosťou,“ hovorí lekár Peter Harbuľák z Centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV. Rastie počet prípadov mužskej neplodnosti. V mililitri mužského ejakulátu bolo v roku 1980 spermií 80 miliónov, v roku 2000 už len 60 miliónov.
Prichádzajú neskoro
Asistovaná reprodukcia je pre mnohé páry jedinou možnosťou, ako otehotnieť. Na Slovensku sa k nej však stále veľa partnerov nedostane. Je pomerne drahá, problémom je aj nedostatok informácií či predsudky.
Do centier asistovanej reprodukcie sa dostane deväť percent párov. Liečia sa vážne príčiny, ako nedostatok spermií u muža, ich slabá pohyblivosť, alebo keď sa spermie nevedia dostať cez obal vajíčka.
„Páry prichádzajú po piatich až desiatich rokoch zbytočného úsilia náročného na psychiku, aj partnerský vzťah – aby ten tlak vydržal. Po 35. roku ženy pritom úspešnosť klesá,“ hovorí Harbuľák. Komunikácia gynekológov a urológov, ktorí sa špecializujú na mužskú neplodnosť, je podľa neho nedostatočná. Páry sa musia včas dozvedieť o centrách asistovanej reprodukcie. Tých je sedem, tri v Bratislave, tri v Košiciach a jedno v Martine.
Stále je to drahé
Zdravotné poisťovne preplácajú tri cykly umelého oplodnenia, a to len ženám do 39. roku života. Cyklus stojí asi 26-tisíc korún, no s hormonálnymi liekmi sa cena môže vyšplhať na 50 až 80-tisíc. „Na lieky asi 30-percent dopláca pacient, doplatok môže byť aj 16-tisíc, takže sa ukazuje problém dostupnosti asistovanej reprodukcie,“ hovorí Miroslav Herman zo Slovenskej gynekologickej a pôrodníckej spoločnosti.
Vedúci lekár Centra asistovanej reprodukcie Iscare Jozef Války hovorí, že aj ženy po 40. majú asi 20 až 25–percentnú šancu otehotnieť pri asistovanej reprodukcii.
„Rovnako by sme mali podporovať šetrnejšie spôsoby oplodnenia, napríklad oplodnenie a čiastočný vývoj vajíčka v inkubátore, aby ženy nemuseli znášať hormonálnu liečbu, ktorá niekedy ohrozuje ich život.“
Až 23 percent párov podľa Harbuľáka konzultuje neplodnosť so svojimi lekármi a ich rady pomôžu. Napríklad, ako si vypočítať plodné dni pomocou merania bazálnej teploty, 16 percentám pomôže liečba u lekára, ak má napríklad partnerka problémy s ovuláciou, alebo treba urobiť insemináciu.
Na deti „zo skúmavky“ čakali roky
Manželia Martina a Robo majú dve deti. Obe sa narodili vďaka asistovanej reprodukcii. Tento pár patril k prvým, čo absolvovali takúto liečbu neplodnosti na Slovensku.
„Brali sme sa, keď sme mali 21 rokov, dieťa sme chceli hneď po svadbe. Keď sa mi niekoľko mesiacov nedarilo otehotnieť, začala som mať zlé tušenie. Gynekologička ma však ubezpečila, že o neplodnosti môžeme hovoriť, až keď neotehotniem jeden rok,“ spomína Martina.
Lekári im neporadili
Prešiel rok a Martina stále nemohla otehotnieť: „Lekári sa najskôr rozhodli vyšetriť manžela, hovorili, že vyšetrenie muža je ľahšie, tak začnú od neho. Keď sa ukázalo, že nemá dostatok spermií, prepadla nás veľká beznádej. Mysleli sme, že zostaneme bez detí, vtedy sme nevedeli, že sa dá otehotnieť aj inou metódou ako prirodzene.“
Keď sa Martina v časopise dočítala o súkromnom sexuologickom centre, kde sa neplodnosť lieči, pricestovali do Bratislavy.
„Trápili nás množstvom vyšetrení, za všetko sa tam platilo, báli sme sa čokoľvek opýtať, pretože sa platilo aj za každú konzultáciu,“ rozpráva. Platiť za každý zákrok a každé vyšetrenie s pocitom, že neviete, aký bude výsledok a či to má význam, bolo podľa nej veľkou záťažou na psychiku.
Keď lekári ani po roku nezačali s liečbou a pár podstupoval ďalšie bolestivé a drahé vyšetrenia, rozhodli sa hľadať ďalej.
Práve vtedy, v roku 1999, otvorili v Bratislave prvé Centrum asistovanej reprodukcie Iscare.
Zdravotné poisťovne vtedy ešte nepreplácali ani jeden cyklus umelého oplodnenia. Manželia si zaplatili chirurgický odber spermií i hormonálnu liečbu manželky, ktorá mala stimulovať jej reprodukčné orgány. Zaplatili si aj dva cykly oplodnenia. Druhý bol úspešný, narodil sa Peťko, ktorý má dnes šesť rokov.
Pribudla sestrička
Keď mal Peťko päť rokov, manželia sa rozhodli pre ďalšie dieťa.
„Lekári najskôr použili jedno z našich zmrazených embryí z prvého umelého oplodnenia, ale tento pokus sa nepodaril,“ rozpráva Martina.
Potom skúsili umelé oplodnenie pomocou zmrazených manželových spermií. Tento cyklus už páru preplatila zdravotná poisťovňa.
Dcérka, ktorá sa im vďaka tomu narodila, má dnes rok. Má dve mená, rodičia ju volajú Lea, a brat si pre ňu vybral meno Elizabet.
„Sme šťastní, deti sme veľmi chceli, tie sú zmyslom života,“ hovorí Martina.
Jej manžel odkazuje všetkým mužom: „Neobviňujte z neplodnosti manželku, to dávno neplatí, stojte pri nej a dajte sa vyšetriť.“
Martina skončila štúdium kostymérky. Dnes popri starostlivosti o deti ešte externe študuje vysokú školu. Študuje sociálnu prácu a sníva o tom, že raz bude pomáhať deťom.
Do školy chodí raz za mesiac, vtedy sa o deti starajú otec a stará mama. Ani tá si nevie vynachváliť, že má vďaka medicíne dve krásne vnúčatá.
Európa nám uteká
Hoci neplodnosť je veľkým problémom, Slovensko asistovanú reprodukciu využíva málo a málo ju podporuje. V Európe sa ročne narodí viac ako 235-tisíc detí práve vďaka nej.
Lekár Miroslav Herman zo Slovenskej gynekologickej a pôrodníckej spoločnosti hovorí, že ak sa tak dnes v Európe narodí každé šieste dieťa, do roku 2015 to bude podľa odhadu odborníkov každé tretie.
Najviac dnes podporujú asistovanú reprodukciu v Škandinávii, kde sa takto narodí asi každé piate dieťa. Slovensko zaostáva, narodí sa tu tak asi len každé sté dieťa.
Na Slovensku za rok vykonajú asi len 1400 cyklov umelého oplodnenia, v Nemecku to je až 70-tisíc cyklov a vo Francúzsku 21-tisíc.
Slovensko musí riešiť aj ďalšie problémy, ako začať viesť register darcov spermií a vajíčok, pretože deti musia mať možnosť, aby sa dozvedeli, kto je ich rodič, aby sa nestalo, že sa raz budú sobášiť súrodenci.
(haj)
;)
