Z prvého vydania sa predalo 50-tisíc výtlačkov a z mladíka, ktorý mal hlboko do vrecka, sa stal milionár. Zakladateľ časopisu Playboy Hugh Hefner včera oslavoval 75. narodeniny.

Hugh Hefner je dnes blýskavou ikonou. Rád sa na verejnosti ukazuje v lesklej hodvábnej pyžame v spoločnosti pekných mladých dievčat. Niekto závidí, niekto sa pohoršuje, niekomu sa to vidí trápne. Ak Hefner pri narodeninách bilancoval, tak mu určite napadlo, že aj toto je jeho úspech - médiá prenikli aj do zákutí jeho vily, ktoré zdobia Hefnerove vnadné priateľky. To bolo v čase, keď zakladateľ Playboya vyrastal, nepredstaviteľné.

Dnes sa stala téma sexu vecou verejnou, čo nespochybňujú ani tí, ktorí s tým nesúhlasia. Nová generácia, ktorá vyrastá s internetom, si pri obzeraní šteklivých obrázkov už asi na pána Hefnera ani nespomenie. Bol to však on, kto otvoril Pandorinu skrinku a mal tú drzosť publikovať nahé ženské telo v časopise, ktorý nebol upoteným pokútnym plátkom. Robil to so šarmom, ktorý mnohí považujú za nevkus, a s vydavateľským talentom, ktorý priniesol úspech.

Začiatok 50. rokov bol v Spojených štátoch konzervatívny a puritánsky. Zverejnenie obnaženého prsníka bolo v čase zúrivého mccarthizmu takmer revolučným činom. Hefner v tom čase odišiel z časopisu Esquire, pretože mu odmietli zvýšiť plat o päť dolárov. Tento chlapík s IQ 152 sa narodil v protestantskej rodine. Slúžil v armáde a štúdium na univerzite zvládol za dva a pol roka. Vedel dobre kresliť aj písať a mal odvahu. Mohol začať.

Prvé číslo pripravoval doma pri kuchynskom stole. V rukách mal fotografie začínajúcej blonďavej hviezdičky, ktorá sa volala Marilyn Monroe. Trúfol si ju zaradiť do časopisu aj napriek prísnym distribučným obmedzeniam americkej pošty. Prerazil a čoskoro v Playboyi publikovali poviedky aj najtalentovanejší americkí spisovatelia tej doby - John Updike či Jack Kerouac.

V roku 1963 ho zadržali a obvinili z obscénnosti pre fotografie hereckej sexbomby Jayne Mansfieldovej. Súdna porota ho oslobodila.

V časopise Hefner začal vytvárať sofistikovaný svet „chlapíkov, ktorí vedia, ako na to“. Vedia, do akého auta sa posadiť, aké si doň kúpiť rádio, ako sa obliecť na golf, čo čítať. Kto chce, ten uverí. Patria sem aj dievčatá z playboyovských večierkov v priliehavých dresoch zajačikov (po Hefnerovi sa už volá aj jeden druh zajaca - Sylvilagus palustris hefneri).

Svoju koncepciu si časopis udržal aj vtedy, keď sa napríklad v Hustleri Larryho Flynta anatomicky „pritvrdilo“. Hefner si želal, aby sa plagáty dievčat v strede časopisu dali zavesiť na stenu.

Pochopiteľne, svet Playboya nemohli mať rady feministky. Časopis im však svojou existenciou vlastne pomohol. To, ako prezentoval mužskú prevahu - ženy sú len objektom, s ktorým sa manipuluje podľa chlapských chúťok - zrejme urýchlilo vznik ženských hnutí, ktoré mohli veľmi konkrétne artikulovať svoje výhrady.

V 70. rokoch bola značka Playboy veľmi úspešná - každý mesiac sa predalo na celom svete sedem miliónov výtlačkov, zakladali sa Playboy kluby. Potom prišli roky osemdesiate a začiatok deväťdesiatych, ktoré Hefnerovi príliš nepriali. Posledné roky vyzerajú opäť lepšie.

Neprekvapuje príliš, že Hefner svoj význam pre americkú spoločnosť trochu preceňuje, rovnako ako význam sexu, ktorý je podľa neho jedným zo základných faktorov formujúcich históriu. No faktom je aj to, že za posledných päťdesiat rokov sa spoločnosť v Amerike aj v Európe zmenila stala sa otvorenejšou. Je neodškriepiteľné, že Hefner bol pritom.

Jeho matka si želala, aby sa stal misionárom. Liberál by mohol povedať, že jej želanie sa vyplnilo. Stal sa dobre zarábajúcim misionárom sexuálnej otvorenosti - vždy má po boku Mandy, Brandy či Sandy.

MAREK CHORVATOVIČ

Zajtra - Akcia Hitlerov únos