BRATISLAVA. Vláda včera o týždeň odložila rokovanie o poslednom Valentovičovom záchrannom balíčku pre zdravotníctvo. Ten počíta s dvoma alternatívami. Strane Smer je bližšie riešenie, ktoré na trhu ponechá iba jednu štátom riadenú poisťovňu.
To by znamenalo, že štát zaplatí investorom v slovenskom zdravotníctve odchodné v odhadovanej výške desiatok miliárd korún. Aby sa vyhol právnym komplikáciám, môže to urobiť dohodou s investormi.
Ústava počíta s tým, že vyvlastnenie môže prebehnúť len vo verejnom záujme.
Minister v tom problém nevidí.
Vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne podľa legislatívy legálne nie je možné, tvrdia právnici. Návrh ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča, podľa ktorého by na Slovensku mala vzniknúť len jedna zdravotná poisťovňa, s takýmto scenárom napriek tomu počíta. Predpokladá, že slovenská ústava to umožňuje cez inštitúty vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckych práv. Aj tie to pripúšťajú „len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“.
Nejde o verejný záujem
„Zatiaľ nikto nepreukázal, že systém jednej zdravotnej poisťovne je nevyhnutný,“ povedal právnik Marek Benedik. Podľa neho to v prípade modelu jednej poisťovne nie je exaktne preukázateľné, tak ako napríklad pri vyvlastňovaní v prípade výstavby diaľnic. „Zatiaľ sú to len politické dôvody. Politické dôvody však nie sú verejným záujmom,“ povedal Benedik.
Minister Valentovič si myslí, že zdravie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti sú služby vo verejnom záujme. Vznik jednej poisťovne by podľa neho vedel zabezpečiť stopercentnú solidaritu a bezplatnú starostlivosť pre všetkých občanov.
Podľa bývalého ústavného sudcu Ernesta Valka v prípade vyvlastnenia môže Slovensko porušiť zároveň iné články ústavy a aj medzinárodné zmluvy o ochrane investícií. Slovensku by tak hrozila medzinárodná arbitráž. Všetky poisťovne môžu mať formálne zahraničných vlastníkov.
V prípade vyvlastnenia by musel byť najskôr prijatý zákon, v ktorom sa určia pravidlá, správny orgán, podmienky vyvlastnenia a aj výška primeranej náhrady. Potom by mohlo nasledovať konanie. Niečo podobné je u nás zatiaľ známe len pri vyvlastňovaní stavieb a pozemkov na výstavbu diaľnic.
Otázkou je, ako by sa vypočítala primeraná náhrada. Je niekoľko spôsobov. Najčastejšie sa vypočítava tzv. diskontovaný cash-flow budúcich období (očakávaný zisk v ďalších rokoch) alebo cez výšku investícií.
V praxi si výpočet zisku minulých období možno predstaviť ako násobok posledného známeho čistého zisku. Na koeficient, ktorým sa čistý zisk násobí, vplývajú najmä zvyklosti konkrétnej brandže, rizikovosť krajiny a podobne.
Pravdepodobnejšie je, že po budúcom týždni bude diskusia o vyvlastnení neaktuálna. Minister zdravotníctva o jej výhodnosti musí presvedčiť koaličných partnerov Smeru. Tí mu odkazujú, že sú proti.
„Samozrejme, že to nepodporíme. Už sme to ikskrát povedali. Ja keď niečo poviem, tak si za tým stojím,“ povedal šéf SNS Ján Slota. Jeho strana mala v programe jednu poisťovňu, líder SNS ale tvrdí, že to malo byť pri nastavení iného systému. „Teraz nie je nijaký systém. Tu je antisystém.“
„Je to vylúčené, nepodporíme to a budeme debatovať o ostatných veciach, ktoré sú akceptovateľné a dobré,“ povedal podpredseda HZDS Milan Urbáni. Tvrdí, že nemá problém podporiť riešenia, ktoré minister navrhol ako alternatívu. „Ostatné veci sú dobré a treba ich realizovať čím skôr.“ Valentovičovu snahu uspieť s jednou poisťovňou zhodnotil: „Skúšal. To mu nedávam za zlé.“
Koľko by to stálo
Štandardne sa cena podnikov stanovuje ako šesť– až dvanásťnásobok čistého zisku. Pre orientáciu, o aké sumy by mohlo ísť v prípade slovenských poisťovní.
Minulý rok vykázali súkromné zdravotné poisťovne za rok zisk na klienta vyšší ako tisíc korún. Spolu majú súkromné poisťovne približne 1,7 milióna klientov.
Cena slovenských zdravotných poisťovní by sa tak počítala v desiatkach miliárd korún.
Primeraná náhrada sa podľa Ľubomíra Šoltýsa z Wood & Company ľahšie vypočítava cez investované náklady. Výška investícií sa tu totiž dá jednoduchšie preukázať.
„Výsledkom sú nižšie sumy ako v prípade, ak by firma mala byť odškodnená na základe očakávaných ziskov,“ povedal Šoltýs.
Ak budú nároky neprimerané, otázky budú posudzovať podľa správy ministerstva slovenské súdy. Až po konečnom rozhodnutí na Slovensku sa bude môcť niektorá strana, ktorá s verdiktom nebude spokojná, domáhať svojich práv na Európskom súdnom dvore.
Minister zdravotníctva výšku odškodnenia v správe neuviedol. V prípade, ak vládou prejde jeho návrh na jednu poisťovňu, nie je podľa neho problém „dať čísla na stôl“.
Čo je znárodnenie
Prevod vlastníctva súkromného podniku na štát. Sú za ním silné ideologické motívy, akými boli diktatúra proletariátu či snaha vybudovať sociálne spravodlivý štát v západnej Európe po 2. svetovej vojne.
Väčšinou sa s pojmom znárodnenie spája násilné vyvlastnenie bez primeranej náhrady, aké prebehlo u nás po februári 1948. Vtedy sa znárodnili celé priemyselné odvetvia – bane, energetický a železiarsky priemysel, zbrojovky, cementárne, peňažníctvo.
Znaky násilného znárodnenia vykazovali aj povojnové Benešove dekréty.
Znárodňovanie viacerých priemyselných podnikov, ale kultivovanejším spôsobom prebehlo aj v 50. rokoch minulého storočia v západnej Európe. Neskôr sa mnohé firmy sprivatizovali.
Čo je vyvlastnenie
Vyvlastnenie je prevod súkromného majetku do vlastníctva štátu alebo inej súkromnej osoby podľa stanovených pravidiel a zásad v ústave a v zákone. Je to totiž závažný zásah do ľudských práv.
Inštitút vyvlastnenia obsahuje stavebný zákon, ktorý taxatívne vymenúva účely, na ktoré je možné pozemky a stavby vyvlastniť.
Ústava umožňuje vyvlastnenie len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Verejný záujem sa musí preukázať v konaní. Rozhodnutie o vyvlastnení je preskúmateľné súdmi.
Dôvody vyvlastnenia musia rešpektovať dobro celej spoločnosti alebo aspoň jej väčšiny. U nás sa vyvlastňuje napríklad pôda pod diaľnice. Vyskytli sa prípady, keď vyvlastnenie bolo nezákonné.
Chávez vyvlastňuje dolárom
Prezident Hugo Chávez nazýva svoj program socializmom 21. storočia. Moc sa má vrátiť do rúk ľudu, tvrdí bývalý plukovník, strhujúci rečník, populista a nepriateľ Georgea Busha. Jasné víťazstvo vo voľbách nedávno ukázalo, že má doma podporu.
To, čo teší jeho voličov, môže desiť svetové ropné spoločnosti. Plán znárodnenia strategických venezuelských spoločností zahŕňa sektor energetiky, telekomunikácie a železiarstvo.
Znárodnením sa Chávez vyhráža takmer neustále, napríklad aj bankám. Neznamená to však, že by silné zahraničné firmy vytláčal so zbraňou v ruke bez akýchkoľvek kompenzácií.
Minulý týždeň napríklad venezuelská vláda kúpila takmer 93 percent akcií najväčšej elektroenergetickej firmy. Zaplatila za to 836,9 milióna dolárov. Tento týždeň minister energetiky oznámil, že prevezmú kontrolu aj nad 18 ropnými plošinami ovládanými doteraz zahraničnými spoločnosťami. V súčasnosti venezuelská vláda ovláda už okolo 60 percent ropných zariadení. Získava ich tak, že skupuje akcie.
Podniky nemôžu slúžiť ako nástroj tvorby zisku pre jednotlivca alebo úzku skupinu ľudí, tvrdí Chávez, ktorý patrí k najbohatším ľuďom vo Venezuele.
Znárodňovanie bez akýchkoľvek kompenzácií sa týka vyvlastňovania veľkých rančov a fariem. Za posledných päť rokov prerozdelil Chávez viac než 1,9 milióna hektárov pôdy a v zálohe má aj plán vytvorenia družstevných podnikov.
(čtk)
;)
Stĺpček Ivana Štulajtera
1948
Ak sa môže debata o zdravotníctve potisnúť do závozu, tak sa tam tisne s témou o vzniku štátneho poistného monopolu a vyvlastnení jestvujúcich súkromných zdravotných poisťovní. Je to spojené s toľkými rizikami, že azda ani kaskadér by sa do takej akcie nepustil. Možno vydierač. Nefér na entú je to aj preto, že vláda sa v programovom vyhlásení zaručila za rovnoprávnosť zdravotných poisťovní. Teraz Smer tlačí na ich likvidáciu.
Minister Valentovič však načrtol aj niekoľko plánov, čo stoja za úvahu. Napríklad znížiť minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tým sa vytvorí priestor, aby nerentabilné a nekvalitné zariadenia zdravotné poisťovne vypudili z trhu. Ale prečo by to robili, keď im vezmú zisk? O tom treba hovoriť. Lenže, keď Smer nechce, či nevie skĺbiť výhody trhu, súkromných iniciatív s nezastupiteľnými úlohami štátu, diskusia ľahko uletí.
Miestami až do sychravého závozu februára 1948.
