Ruská pravoslávna cirkev v exile i jej domáca sestra sa definitívne dohodli na zblížení. Historickú dohodu potvrdili na včerajšom zasadaní Svätého synodu.

Rokovanie začal sám patriarcha Celého Ruska Alexej II. slovami: „Je to historické zasadanie venované veľmi dôležitej udalosti - podpísaniu Aktu o kanonickom styku s ruskou pravoslávnou cirkvou v zahraničí. Podľa Alexeja II. sa konečne podarí zlikvidovať tie tragické následky občianskej vojny, ktoré viedli k „rozdeleniu národa a cirkvi“.

Spoločná modlitba

Hlavy oboch odnoží ruskej pravoslávnej cirkvi - domácej a zahraničnej - podpíšu dlho­ očakávanú dohodu dnes.

Patriarcha Alexej II. a duchovná hlava ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí metropolita východno-americký a newyorský Lavr sa v hlavnom svätostánku Ruska, v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa, konečne spoločne pomodlia.

Na prosbu obrovskej šesťstočlennej zahraničnej pravoslávnej delegácie bude po celý čas bohoslužby otvorená cárska brána chrámu, aby všetci mohli vidieť na vlastné oči, ako duchovenstvo dosiaľ rozdelenej ruskej pravoslávnej cirkvi prijíma sviatosť z jednej čaše.

Úplným vrcholom cirkevného uzmierenia bude spoločné vysvätenie Chrámu „nových mučeníkov“ v Butove pri Moskve. V rokoch 1930 - 1950 tam bolo stalinským režimom po­pravených viac ako 20–tisíc ľudí, predovšetkým duchovných a monarchistov.

Pozvanie od Putina

Naposledy sa patriarcha a metropolita stretli v Moskve pred troma rokmi. Vtedy duchovný vodca ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí metropolita Lavr prišiel do Ruska po prvý raz.

Pozvanie na návštevu starej vlasti, ktorá obsahovala osobný list patriarchu Alexeja II., mu 24. septembra 2003 v New Yorku odovzdal sám ruský prezident Vladimir Putin.

Išlo o absolútny prielom medzi oboma vetvami rozštiepenej cirkvi.

Bieli emigranti

Ruskú pravoslávnu cirkev v zahraničí založili „bieli“ emigranti z Ruska, ktorí opustili krajinu potom, čo ju zachvátila červená armáda a k moci sa dostali boľševici.

V súčasnosti exilová cirkev predstavuje asi pol milióna veriacich žijúcich vo viac než 30 krajinách. Väčšinou ide o zástancov obnovenia monarchie v Rusku.

Prezident Vladimir Putin sa osobne zaslúžil o uzmierenie oboch vetví cirkvi a jeho hlavným argumentom bol „návrat k tradičným hodnotám“. Zjednotenie označil za „epochálnu udalosť v živote cirkvi i spoločnosti“.

Je to, ako žiť v ZSSR

Nie všetci členovia ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí sú však nadšení. Niektorí ju po štvrtku opustia ako výraz protestu proti lichoteniu prezidentovi Putinovi, bývalému dôstojníkovi KGB. Napríklad disident Konstantin Preobraženskij vyhlásil, že zotrvávať v pravoslávnej cirkvi po jej zjednotení by bolo rovnaké, ako žiť v ZSSR.

Kliknite - obrázok zväčšíte.