Logika paradoxov: Najprv musí byť súťaž a festival, dobrá slovenská dráma možno príde neskôr. Príležitosť robí autora, čo nakoniec potvrdil aj záverečný ceremoniál festivalu. Zaznelo na ňom totiž päť nových pesničiek slovenských skladateľov na texty našich dramatikov.
Výsledok bol povzbudzujúci - Katarína Feldeková, Zuzana Kronerová, Ingrid Hrubaničová či Csongor Kassai si mohli zaspievať vtipné nové songy inšpirované divadlom. Snáď nezazneli prvý aj posledný raz.
Občasné hlasové či pamäťové indispozície účinkujúcich sa obišli so šarmantným komentárom.
Šéf sekcie umenia Martin Sarvaš zaprial festivalu, aby na „zabudnuté formy umenia“ navykal zblúdené ovečky frustrované ponukou iných médií. Ingrid Hrubaničová sa pri preberaní ceny za produkciu divadla SkRAT vyjadrila, že podobné akcie divadelníkom dopriavajú na chvíľu zažiť pocit, že o to, čo vyrábajú, je záujem. Martin Porubjak venoval pri jej odovzdávaní spomienku aj divadlu Stoka, ktoré bolo kedysi priekopníkom v oblasti nových textov.
Teatrologička Soňa Šimková sa pri vyhlasovaní cien Prekvapenie festivalu vyslovila, že ju ešte stále prekvapuje, ak niekto berie divadlo vážne a venuje sa mu s plným nasadením. To dosť sedelo aj na študentov VŠMU, ktorí si s podporou mladého člena SND Ľuboša Kostelného a v réžii Aleny Lelkovej odniesli hlavnú cenu festivalu za produkciu Jurgová Hana.
Rozhodnutie poroty bolo sympatické: pred tvorbou „osvedčených“ a známych tvorcov uprednostnilo málo medializovaný, ale herecky koncentrovaný, autorsky nádejný projekt. Festival sa predsa volá Nová dráma.
Autor: zu
