Výstava, ktorej kurátorom je Gábor Hushegyi, prebieha do 2. júna vo Vermesovej vile – v Galérii súčasných maďarských umelcov.
Nachádzajú sa tam rôzne médiá tvorby Ilony Németh, od známych diel ako Súkromná gynekologická ambulancia (1997) či interaktívnej inštalácie Exhibition room (1998), ktorá návštevníkovi umožní vyskúšať si rolu obdivovanej modelky na móle, až po najnovšie prisvojené objekty ručne vytvorených garáží Handiwork.
Sympatické je, že autorka využíva pivničné priestory galérie, kde reálny pach dezinfekcie dopĺňa nemocničnú atmosféru diaprojekcie ľudí čakajúcich na informácie o narodení dieťaťa Borderlife (2002) a ozvučené dielo Lavica (2000).
Môžeme tu vidieť aj diela späté priamo s Dunajskou Stredou, kde Ilona Németh žije, alebo sa „prejsť“ po meste prostredníctvom nahrávok asociácií rôznych ľudí v diele nazvanom 27 m (2004 – 2007).
Vo videu a sérii lightboxov Morning (2003) vidíme skutočný interiér autorkinho bytu, ktorý už poznáme napríklad z Pozvania na návštevu v česko-slovenskom pavilóne Bienále Benátky pred šiestimi rokmi.
Video zachytáva Ilonu Németh pri bežných každodenných činnostiach ako ranné vstávanie, nakupovanie, čítanie novín. Nepretržite ju však sprevádza dvojica ostražitých bodyguardov. Strata súkromia v mene osobnej ochrany je tu zveličená ad absurdum (i keď rovnako absurdná bola ešte prednedávnom napríklad predstava, že do lietadla sa nesmie brať pitná voda).
Zaujímavá je forma výstavy, ktorá nie je zameraná na spoločenský „vernisážový úspech“, ale skôr na komunikáciu výtvarníčky a jej publika, či, lepšie povedané, spoluobčanov. Samotná autorka pravidelne a úspešne sprevádza výstavou návštevníkov (najbližšie 23. mája o 14.00 a 16.00 h), vykladá a diskutuje s nimi. Ilona Németh sa v meste angažuje ako výtvarníčka, ale napríklad aj ako organizátorka džezových koncertov. Nielen umenie na výstave, ale i jej samotná forma tu prerastá do sféry vecí verejných.
Umenie akoby sa vracalo svojmu publiku, ktorému sa počas minulého storočia odcudzilo. Deje sa to bez zbytočného poučovania a bez kvalitatívneho zníženia na úroveň ľudovej zábavy, s rešpektom voči divákom rôzneho veku či zamerania.
Ale aj so schopnosťou zaujať na intelektuálnej i emocionálnej úrovni, „obklopiť“ diváka a zahrnúť ho do vypovedaného bez pózy a narcizmu ako rovnocenného partnera.
Tieto vlastnosti zosobňujú pre mňa jednu z najzaujímavejších polôh súčasného umenia vôbec.
Autor: Viera Levitt (Autorka je nezávislá kurátorka)
