Na bratislavskej Kolibe v posledných týždňoch trávi celé nedele. V Bailande - tanci pre teba patrí medzi favoritov, pretože tanec celoživotne patrí medzi jej veľké záľuby. Popularitu jej však priniesol najmä televízny sitcom Susedia, kde hrá tridsaťosemročnú Ildikó. A jej výraz László nedráždi, ktorý servíruje televíznym divákom s jedinečným akcentom, už takmer zľudovel. V skutočnosti však iba začína žiť. Pôsobí ako mladučké, skromné a tiché dievčatko. Maďarská herečka Viki Ráková svoj prízvuk ani mimo obrazovky nezaprie.

Ako Ildikó z televízneho sitcomu Susedia ste sa stali známou na celom Slovensku. Ako vnímate svoj úspech?

Je to príjemné, hoci si to veľmi nestíham vychutnať. Som naozaj rada, že si ma ľudia obľúbili, mnohí sa s mojou postavou stotožňujú. Ohlasy na seriál sú napospol pozitívne. Vždy ma zaskočí, keď za mnou pribehnú deti na ulici a pýtajú si odo mňa autogram.

Aj vaši rodičia pozerajú Susedov a Bailando?

Bývajú v Rimavskej Sobote, preto nemôžu chodiť na priame prenosy na Kolibu. Všetko však podrobne sledujú a nahrávajú na dévedéčka. Mám podozrenie, že si to potom dokola púšťajú. Včera mama pricestovala do Košíc, pozrieť, ako hrám v divadle. Bola rada a bola na mňa asi hrdá.

Čo ste hrali?

Tóthovcov od Istvána Orkénya, kde stvárňujem pätnásťročnú Ágiku. Zhodou okolností ju hrala aj Zuzka Tlučková.

Stíhate okrem televízie inscenácie v Thálii?

Vlastne to tak dobre vyšlo. Keď som v divadle doskúšala, práve sa začalo Bailando. Inscenácie dohrávam a robím už len tieto dve televízie. Celkovo mám teraz v divadle štyri predstavenia. Hrám v muzikáli Kniha džunglí od R. Kiplinga, v Moliérovom Lakomcovi, v Tóthovcoch od Orkénya a v operetke inšpirovanej Somersetom Maughamom s názvom Zbožňujem sa vydávať.

Ako ste sa stali členkou maďarského divadla v Košiciach?

V Thálii fungujem päť rokov. Dostala som sa do súboru už pred vysokou školou. Zo tri roky som tam stážovala a hrávala v rôznych predstaveniach. Potom som odišla na vysokú a v treťom ročníku som sa vrátila, najskôr ako hosť, neskôr som dostala angažmán.

Aké je to divadlo?

Nie je veľké, ale, našťastie, je vždy plné. My herci sa tomu úprimne tešíme. Prichádzajú k nám diváci z Maďarska - z okolia Miškolca a okolitých menších dedín. Občas sa dajú dokopy aj zo tri dediny, posielame po nich autobus, a tak máme vždy vypredané. Hľadisko má kapacitu približne 250 ľudí a nás hercov je pätnásť. Je to malé, rodinné divadlo s rodinnou atmosférou.

Máte v maďarčine pre zmenu slovenský akcent?

(Smeje sa.) Určite nemám. Pre mňa je maďarčina materinský jazyk.

Kedy ste sa rozhodli byť herečkou?

Od detstva som túžila stáť na javisku. Nevedela som iba, ako sa k tomu dostať. Najprv som si myslela, že budem tanečnicou. No u nás v Rimavskej Sobote nebola tanečná škola, iba folklórne súbory. Tak som v nich tancovala štrnásť rokov. Ešte aj potom, keď som odišla do Košíc. Najprv som bola členkou súboru Új barkóca, potom Újgomor.

Napriek tomu ste išli študovať strednú ekonomickú školu. Tiež maďarskú?

Hoci naša trieda bola maďarská, mali sme všetko v slovenčine, až na maďarčinu, ktorá bola navyše. Všetky odborné predmety nás učili po slovensky maďarskí učitelia, aby mohli pomôcť, keby niekto niečomu nerozumel. Všetci rozumeli po slovensky.

Doma ste sa vždy rozprávali po maďarsky. Čo vám v slovenčine robilo najväčšie problémy?

To je síce pravda, no ja som vyrastala v Rimavskej Sobote, kde som mala väčšinou slovenských kamarátov. Chodila som aj do slovenskej škôlky, preto sa všetko na mňa nalepilo akosi prirodzene. So slovenčinou som nikdy nemala zásadné problémy. Keď som však dlhšie v Košiciach, kde žijem a pracujem s maďarskými kolegami, trochu ťažšie sa mi preorientúva na slovenčinu.

Ako to bolo s výučbou slovenského jazyka na vašej strednej škole?

Mala som dobrú učiteľku slovenčiny, ktorá bola dosť prísna. Uvedomila som si to však až neskôr a dnes som jej zato vďačná. Myslím si, že na maďarských školách na západnom Slovensku sa slovenský jazyk viac zanedbáva a z toho potom vznikajú problémy.

Mali ste niekedy ťažkosti z toho, že ste Maďarka na Slovensku?

Nikdy. Problémy si človek zapríčiní sám. Ak nerýpe a neprovokuje, okolie ho nechá na pokoji. Nik sa nezastarie.

Však aj vďaka akcentu ste sa stali populárnou...

Tiež si myslím, že môj akcent je milý. Môžem to posúdiť, pretože sledujem, že ak sa Slováci začnú zhovárať po maďarsky, tiež majú prízvuk a aj mne je to smiešne.

Viete si predstaviť Susedov v maďarskej verzii, žeby tam bolo opačné garde a niekto by hral po maďarsky so slovenským prízvukom?

S Andym aj Petrom sme o tom uvažovali, no nefungovalo by to. Slová sú špecifické. V maďarčine je menej takých slov, v ktorých ak zmeníte písmeno, už vám to dáva iný zmysel. Nebola by to až taká zábava.

Naši komici často využívajú na dotvorenie svojich scénok buď maďarský prízvuk, alebo hrajú opitých. Ten akcent vás niekedy neuráža?

Nie, pretože skeče nie sú o tom. Napríklad, situácie v Susedoch sú samy osebe také vtipné, že prízvuk je len navyše, aby ich dotvoril. Ide o bonbónik, čerešničku na torte.

Keď ste študovali na VŠMU, bolo tam viac študentov maďarskej národnosti?

Dostala som sa tam na druhý šup, ale myslím si, že každoročne prijímajú dvoch, troch Maďarov. Mojimi ročníkovými pedagógmi boli Emília Vášáryová, Peter Šimun a Peter Mankovecký.

Kontaktujete sa teraz, boli sa na vás v divadle pozrieť?

Ale kdeže, však Košice sú ďaleko.

Prejdime k Bailandu. Čo vás doteraz na tejto šou najviac zabávalo?

Našťastie, nikdy som nemala problém zapamätať si choreografiu. Tanec mi je celoživotne veľmi blízky a najväčšiu radosť mi urobila samba. Predtým som ju v tanečnej a na venčeku neznášala. Pripomínala mi obyčajné skackanie o ničom. To bola moja smrť. Nášmu trénerovi v Bailande Milanovi Plačkovi sa môžem poďakovať za to, že som si ju obľúbila. Išiel s ňou na mňa opatrne a podarilo sa. Vidno, že je profesionálny pedagóg.

Ako spájate Bailando s nakrúcaním Susedov a hraním v divadle?

Každý druhý týždeň nahrávame dva dni Susedov, každú nedeľu mi zaberá Bailando a zvyšok týždňa naň skúšam. Do Košíc bežím do divadla vždy, keď treba. Niekedy je to naozaj náročné.

V Susedoch ste začali hrať ešte ako študentka herectva na VŠMU?

Keď som bola vo štvrtom ročníku, oslovila ma asistentka réžie, či by som nechcela hrať v silvestrovskom Hurikáne. To však bol iba jednorazový džob. Brala som to, lebo študenti všetko zoberú. Uchytila som sa a volali ma častejšie. Odvtedy sme sa s Andym Krausom aj Petrom Marcinom stali takmer rodinkou, je to veľmi príjemná spolupráca.

Bailando je o empatii a aj trochu o ľudskom nešťastí. Aký máte vzťah k charite?

Moja mama je učiteľkou v materskej škole a ocino pracoval na rôznych miestach, dlho bol nezamestnaný a teraz dostal prácu na cintoríne. Keď som išla študovať do Bratislavy, moji rodičia si museli vziať pôžičku. Jednoducho nemali na to, aby som vyštudovala vysokú školu. Preto im tie peniaze splácam. Nie preto, že by to odo mňa žiadali, ale teraz mám na to podmienky. Ale empatia mi nechýba. Viem pochopiť ľudí v núdzi.

Váš brat je úspešný futbalista. Chodievate niekedy na jeho zápasy?

Robo je veľmi fajn a podobne ako ja, obrovský živel. Má zmysel pre humor a zveličenie, medzi nami je dobrý súrodenecký vzťah. O jeho úspechoch sa však väčšinou dozviem z novín. Aj dnes som si prečítala, že dal gól. Tak som mu poslala aspoň esemesku.

Pri všetkých povinnostiach, ktoré teraz máte, zostáva vám čas na lásku?

Môj priateľ László Pálmai je výtvarník, teraz má prácu so svojou prezentáciou. Premýšľa o svojej arche - ktorá by mala byť obrátená. Konzultuje aj so svojím profesorom Jurajom Bartuszom a tiež má toho veľmi veľa. Keď sa stretneme, takmer sa nezhovárame, pretože stále špekuluje nad svojimi tvorivými problémami. Žijeme spolu rok a je dobre, že obaja sme veľmi vyťažení pracovnými povinnosťami. Našli sme sa na jednej vysokoškolskej párty v Košiciach a stále si napriek obojstrannej vyťaženosti veľmi dobre rozumieme.

Máte už plány na leto?

Keď som bola prvýkrát vo Florencii, pokazil sa mi fotoaparát. Teraz sa tam chystáme opäť a chceme si všetko ešte raz prezrieť a nafotiť. Určite skočíme aj do môjho obľúbeného, ale zatiaľ len z filmov známeho Toskánska. Dúfam, že sa nám to vydarí a že aj naša technika vydrží tento nápor krásy.

Viktória Ráková, prezývaná Viki (26) je slovenská herečka maďarskej národnosti. Je členkou maďarského národnostného divadla Thália v Košiciach. Stvárňuje postavu Ildikó v komediálnom seriáli Susedia, ktorý vysiela televízia Markíza. Po absolvovaní Obchodnej akadémie v Rimavskej Sobote, kde vyrastala, sa rozhodla študovať herectvo na VŠMU v Bratislave, ktoré dokončila v roku 2006. V súčasnosti žije v Košiciach a je slobodná. Vo voľnom čase rada varí, chodí do prírody a číta knihy. Jej o tri roky starší brat Róbert Rák je futbalistom Corgoň ligy, ktorý hráva za MFK Ružomberok.