a behom ďalšieho života už nevytvorí ani jednu navyše.

Ženské vajíčka sú teda rovnako staré ako ona sama, ale až od prvej menštruácie v ženskom pohlavnom orgáne začínajú tvoriť zrelé vajíčka (oocyty), ktoré tvoria plodné obdobie ženy. Vajíčka vo vaječníkoch dozrievajú a môžu byť oplodnené 15 až 16-krát za rok. Keď vaječníky po 45. roku života ženy prestanú reagovať na látky uvoľ-ňované z hypofýzy, končí nielen dozrievanie zárodkových buniek, ale aj tvorba hormónov, ktoré riadia menštruačný cyklus ženy. Tento dej sa nazýva menopauza. Prečo to tak príroda zariadila?

Deficit estrogénov

"Menopauzu treba chápať ako priro-dzenú fyziologickú situáciu v určitom veku ženy. Označuje sa ňou posledné menštruačné krvácanie v procese vyhasínania cyklickej ovariálnej produkcie sexuálnych hormónov v organizme ženy, ku ktorému dochádza medzi 45. až 55. rokom života," hovorí Miroslav Borovský, prednosta

I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v bratislavskej Petržalke. "Menopauze môžu predchádzať nepravidelné, krátkotrvajúce a slabé menštruácie. O predčasnej hovoríme, ak sa objaví pred 40. rokom života, o neskorej, ak sa začne po 56. roku. Ak sa u ženy predpokladá dĺžka života asi 80 rokov, tak skoro tretinu života prežije už po menopauze, čiže v období útlmu až deficitu vaječníkových hormónov - estrogénov. Podotýkam, že hormóny v ženskom i mužskom tele majú, podobne ako centrálna nervová sústava, prioritnú úlohu - pomocou nich sa riadi celý organizmus človeka. Ženské pohlavné hormóny chránia napr. mozog pred degeneráciou, poruchami nálady a depresiami. Keď sa toto riadenie naruší tým, že orgán, ktorý hormón vylučoval, už nestačí na svoju funkciu, prejaví sa to často vznikom závažných zdravotných problémov."

Až milión slovenských žien

Obdobie, ktoré je pred menopauzou, počas nej a po nej, teda obdobie prechodu od plodného života k neplodnému, sa označuje ako klimaktérium. Vplýva naň mnoho faktorov, napr. dedičnosť, klimatické podmienky, rasa či počet pôrodov. Diagnóza menopauzy sa určuje absenciou menštruácie viac ako 1 rok u žien vo veku nad 40 rokov, laboratórnymi testmi i stanovením kostnej hmoty.

Žien, ktoré prekročili 45 rokov, je na Slovensku vyše milióna. Pravdepodobne ani jedna z nich sa skôr či neskôr nevyhne úvahám, ako zareaguje jej organizmus na prirodzený alebo umelý (chirurgický) útlm tvorby vaječníkových

hormónov - estrogénov. "Zvlášť po chirurgickom odstránení vaječníkov

estrogény veľmi rýchlo klesajú na minimálne hodnoty, čo sa až dvom tretinám žien prejaví ako klimakterický syndróm s celým súborom príznakov, najmä nepohodou, nočným i denným výrazným potením, návalmi horúčavy, vnútorným nepokojom, búšením srdca, nervozitou, depresiou, emocionálnou nerovnováhou, poklesom intelektuálneho výkonu - skrátka pocitom psychickej i telesnej nepohody. Zmeny nastávajú aj v sexuálnom správaní v dôsledku bolestivého pohlavného styku a straty libida, suchosťou vaginálnej sliznice, kože a slizníc všeobecne, stratou ochlpenia v oblasti ohanbia, väčšou náchylnosťou na močové infekcie a inkontinenciu, viditeľnými zmenami na tele, napr. ochabnutou pokožkou a prsiami, praskaním žiliek, často aj vznikom modrín už pri menšom údere," vysvetľuje gynekológ.

Keď liečia hormóny

Hormonálna substitučná liečba (HSL) nie je liečbou v pravom zmysle slova, ale suplovanie hormónov pri vyhasnutí endokrinnej aktivity ovárií. Používajú sa všetky druhy sexuálnych steroidov prítomných v tele ženy v plodnom období, t.j. estrogény, gestagény a v niektorých prípadoch aj androgény (mužské hormóny). "Na rozdiel od antikoncepčných preparátov, kde sa používa syntetický estrogén, v preparátoch HSL sa používajú tzv. prirodzené estrogény, ktoré imitujú fyziologické hormonálne prostredie v tele ženy. Hormonálna substitučná liečba je indikovaná u pacientiek s predčasnou spontánnou menopauzou, s klimakterickým syndrómom, s ťažkosťami močového traktu a na liečbu osteoporózy, najmä u žien s rizikovými faktormi. Estrogénová liečba (ESL) je vhodná pri liečbe klimakterického syndrómu

a v prevencii dlhodobých ochorení po chirurgickom odstránení vaječníkov," vysvetľuje profesor Borovský.

Každá pacientka je iná

Mnohé ženy nevedia, či majú užívať hormonálne prípravky preventívne

v určitom veku, alebo iba vtedy, keď majú subjektívne ťažkosti. "Pred začiatkom hormonálnej substitučnej liečby sa každej žene prehodnotí zdravotný stav, urobí anamnéza a pacientka sa vyšetrí fyzicky i gynekologicky. Zhodnotí sa mamografické vyšetrenie a stav kostnej hmoty. Vylúčiť musíme všetky okolnosti, pre ktoré je podávanie hormónov neprípustné, napr. neobjasnené gynekologické krvácanie, akútna trombóza, liečená rakovina prsníka, ochorenie pečene a pod. Podávanie HSL vždy starostlivo a individuálne zvažujeme z hľadiska pozitívnych účinkov i možného rizika. Liečbu aplikujeme zásadne iba so súhlasom dobre informovanej ženy. Všetko závisí od cieľa liečby, individuálneho prínosu a rizika, kedy berieme do úvahy čas menopauzy, symptómy, sexualitu, spánok a všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu života, tiež sprievodné možné riziká kardiovaskulárne, mozgovej ischémie, hlbokej žilovej trombózy a iné."

Za svetom nezaostávame

A aká je úroveň hormonálnej substitučnej liečby na Slovensku v porovnaní so situáciou v iných štátoch? "K dispozícii máme všetky dostupné liečby, ako vo vyspelých krajinách a lieči sa aj porovnateľné množstvo žien. Ženy sú poučené, že k liečbe patrí strava bohatá na bielkoviny, dostatočná telesná aktivita, správna životospráva i dostatočný príjem vápnika," hovorí profesor Borovský. Pripomína, že v lekárňach dostať aj viaceré prípravky s obsahom prírodných estrogénov, ktoré sú označené ako "doplnky výživy".

Dobroslava Medvecová