Nový film českého režiséra Davida Ondříčka Grandhotel naivne lietav oblakoch.
Život je ako tenis. Každý má šancu na second servis, ale musí sám nájsť silu zdvihnúť loptičku. A vzápätí prichádza ďalšia „perla“: Život je ako test z matiky. Riešiš príklad, je to zlé, nájdeš chybu, skúsiš znova. Zvoní.
Týmito múdrosťami prekypuje čašník Patka z filmu Grandhotel. Presne takýto nenáročný humor je tón, v ktorom sa nová snímka Davida Ondříčka nesie. A potom ešte romantika, ktorá sa kondenzuje v každom obláčiku nad Libercom.
Názov českého filmu Grandhotel je síce totožný s českou knihou Grandhotel, no tentoraz je to postavené na hlavu. Najskôr si režisér David Ondříček objednal námet a scenár u spisovateľa Jaroslava Rudiša, autora komiksovej trilógie Aloisa Nebela. Keď sa nakrútil film, zmyslel si Jaroslav Rudiš, že scenár pretaví do knižnej podoby.
Tento detail by nebol dôležitý nebyť toho, že divákovi a čitateľovi sa aj tak žiada zopakovať starú pravdu: kniha je lepšia ako film. Romantiku v nej vyvažuje sarkazmus a sny rozlietané po mrakoch uzemňuje každodenná dezilúzia.
Komorný príbeh v slávnom ještědskom hoteli v tvare kozmickej rakety sa rozohráva medzi pár postavami - majiteľom hotela Jégrom, chyžnou Zuzanou, servírkou Iljou, čašníkom Patkom, sudetským Nemcom Franzom a hlavnou postavou Fleischmanom.
Každá z nich si na niečom ulieta - Jégr na televíznych rosničkách a fantazírovaní o sexe, Zuzana na testoch zo ženských časopisov, Ilja na kleptománii, Patka na všemocných nápojoch HappyLife a oddanosti „globálnemu dílerstvu“ a Fleischman? Miluje mraky a prírodu. Sledovať počasie dáva jeho životu tajomne pripútanému k mestu Liberec nielen rytmus, ale najmä zmysel.
Fleischman doplňuje zbierku Ondříčkovho obľúbeného charakteru, ktorý sa objavil už v jeho predchádzajúcich snímkach Šeptej či Samotáři - frustrovaného introverta, ktorý svoju (bez)nádej vkladá do (na prvý pohľad) bizarných záľub. Marek Taclík v úlohe Fleischmana pripomína Jiřího Macháčka v Samotároch, ale Taclíkova bezbranná zmätenosť je vlažná. Škoda, keďže práve na tejto sympatickej postave stojí inak milý film.
Estetika zabalená v modrej farbe od mikín až po oblohu dýcha. Nenáročné, miestami vtipom 'šmrncnuté' dialógy občas na diváka prehovoria a často len tak tliachajú do vetra. Veľa od diváka nevyžadujú a na oplátku - ani on veľa nedostane. Predovšetkým, ak je poznačený knihou.
Aj hudba - popri kamere druhá zložka, ktorou režisér vystrelí diváka z kinosály do fantázie zvanej obloha, sa príjemne počúva. Ondříček tu siahol po svojej overenej partičke - za kamerou znova stál Richard Řeřicha a hudba pochádza zo štúdia Jana P. Muchowa.
Grandhotel mieri do výšky, predstavil sa už na Berlinale. Keď sa snímka na takmer stometrovej veži nakrúcala, herci sa priznali, že trpeli závratmi. Toho sa divák báť nemusí. Ale napokon, o to v knihe ani vo filme zjavne nešlo.
Ako únik na balóne pozošívanom zo zástav a podprseniek sa to hodí. A na taký (ú)let je Ondříčkova meteofilmologická predpoveď ako stvorená. Žiadny tropický cyklón ani neznesiteľné horúčavy.
Polojasno.
Grandhotel, Česká republika, 2006, 96 min
Réžia: David Ondříček. Námet: Jaroslav Rudiš. Scenár: Jaroslav Rudiš, Pavel Jech. Hudba: Jan P. Muchow
Hrajú: Marek Taclík, Klára Issová, Jaroslav Plesl,Tatiana Vilhelmová a ďalší
Premiéra v SR 10. 5. 2007
