Precízne pripravená, na minútu presná choreografia. Pripravený zástup stúpencov, televízne štáby a podrobné analýzy jeho vládnutia. Tony Blair včera napoludnie ohlásil, že odchádza z čela labouristickej strany a 27. júna, uprostred tenisového turnaja vo Wimbledone, odovzdá kráľovnej Alžbete II. svoju rezignáciu.
Nešlo o žiadne prekvapenie. O jeho odchode už dlhé mesiace všetci vedeli, nejasný bol len presný dátum. Premiérova popularita prudko klesala po vojne v Iraku a k odstúpeniu uprostred volebného obdobia ho donútila rebélia vo vlastnej strane. Blair o svojej rezignácii včera najprv informoval ministrov na zrejme najkratšom zasadnutí vládneho kabinetu.
Vtipkoval, že „dnešok nie je úplne normálny deň“ a prijal krátke poďakovanie od kolegov. Potom aj s manželkou Cherie nasadol do lietadla a odišiel na severovýchod Anglicka do Sedgefieldu, ktorý je jeho volebnou oblasťou.
Privysoké očakávania
V sále mestečka Trimdon ho už čakal potlesk, výkriky a dlhé potriasanie rúk.
Tu sa v roku 1994 jeho politická kariéra začala, a tu sa aj skončí. Premiér v emocionálnom, skoro 20–minútovom prejave oznámil, že odstupuje a krátko zhodnotil desať rokov pri moci. „Rok 1997 bol momentom pre nový začiatok... Očakávania boli vysoké, možno až privysoké,“ povedal s tým, že hodnotenie jeho vlády je v rukách ľudí.
„Ruku na srdce, urobil som, čo som považoval za správne. Mohol som urobiť chyby - to je na vás.“
Žiadna vláda v britskej histórii sa podľa neho nemôže pochváliť lepšími výsledkami. Briti majú viac práce, nižšiu nezamestnanosť a kriminalitu, trvalý ekonomický rast a kvalitnejšie zdravotníctva a školstvo. Vojnu v Iraku priamo nespomenul. Povedal len, že konal podľa toho, čo cítil ako správne.
Stretnutie so Sarkom a G8
Tony Blair má do svojho odchodu ešte množstvo povinností. Dnes cestuje do Paríža, kde sa stretne s novozvoleným prezidentom Nicolasom Sarkozym a odhalí pamätnú dosku na štadióne vo Wembley. Začiatkom júna ho čaká ešte posledná schôdzka lídrov G8 v Nemecku a summit Európskej únie.
Po vysťahovaní z Downing Street však neodíde definitívne z politiky. Očakáva sa, že zostane v parlamente ako poslanec až do ďalších parlamentných volieb.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý včera zverejnil denník Guardian, 60 percent Britov verí, že Blair sa zapíše do histórie ako symbol zmeny, aj keď nie vždy dobrej.
Analytici sa medzitým dohadujú, či ho priradiť medzi priemerných premiérov, alebo do skupiny velikánov, v ktorých tróni Margaret Thatherová alebo Winston Churchill.
Blairovu silu nepriamo uznávajú aj politickí oponenti. Tieňový minister zahraničných vecí a bývalý líder konzervatívcov William Hague včera vyhlásil, že Blair je pre krajinu sklamaním. Uznal však, že bol najnebezpečnejším oponentom, akého toryovci kedy mali. „Mal schopnosť presvedčiť ľudí, že je skutočne konzervatívny, hoci je vodca Labouristickej strany,“ povedal podľa BBC.
Politický dôchodok?
Britské médiá tiež analyzujú, čo bude Blair robiť ďalej. Má iba 54 rokov a pred sebou vyhliadky na dlhú kariéru. Už dlho sa diskutuje o jeho ambíciách zostať na medzinárodnej scéne - premiér sa zaujíma o klimatické zmeny, Afriku i blízkovýchodný mierový proces. Pre vojnu v Iraku a blízke kontakty s Georgeom Bushom je však po svete nepopulárny, čo znižuje šance na významný post v medzinárodnej organizácii.
Ponáhľať sa nemusí. Na začiatok stačí, keď sa pustí do pamätí, za ktoré isto dostane miliónový honorár a prilepší si aj na prednáškovom turné.
Brown si už balí kufre na Downing Street 10
Do čela Veľkej Británie sa už o pár týždňov zrejme postaví Škót. Gordon Brown (56) má len minimálnu opozíciu v Labouristickej strane a mal by bez problémov získať väčšinu pri voľbe lídra. Možnosť kandidovať na najvyššiu stranícku funkciu síce chcú využiť John McDonnell a Michael Meacher z ľavého krídla strany. Ich šance sú však malé.
Brown (na snímke SITA/AP) by do premiérskeho úradu nemal ďaleko. Presunie sa len o dom ďalej, jeho ministerstvo financií sídli vedľa slávnej Downing Street 10.
Brown, korunný princ labouristov, roky netrpezlivo čaká na odchod úspešnejšieho šéfa. Je známy poctivou prácou a horlivou obranou národných záujmov. Vôbec však nie je taký dobrý rečník ako Blair a odporcovia mu vyčítajú zachmúrenú tvár.
Podľa kritikov rivalita medzi ním a Blairom oslabovala efektivitu vlády a nakoniec vyústila do straníckeho prevratu, ktorý donútil súčasného premiéra odísť.
Brown bude mať ťažkú úlohu. Musí rozhodnúť, čo s pokračujúcim chaosom v Iraku, či ako zlepšiť zdravotnícku reformu. Trápiť ho zrejme budú aj separatistické tendencie škótskych nacionalistov, ktorí vyhrali minulotýždňové regionálne voľby.
Jeho strana už mesiace stráca v prieskumoch na opozičných konzervatívcov. Charizmatický líder David Cameron láka voličov aj na tradičné ľavicové témy, ako je ochrana životného prostredia a väčšina voličov ho preferuje ako premiéra po parlamentných voľbách, ktoré budú zrejme v roku 2009. (hud)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
