Moskovské Červené námestie včera zažilo veľkolepé oslavy sviatku Veľkého víťazstva, ktorým si pripomínajú koniec 2. svetovej vojny.
Na tribúne si zarečnil aj ruský prezident Vladimir Putin. Rozprával aj o „tých, ktorí hanobia pamätníky hrdinom vojny“. Vôbec po prvýkrát sa vyslovil ku konfliktu medzi Ruskom a Estónskom pre pamätník červenoarmejcov.
„Tí, čo sa dnes snažia túto cennú skúsenosť, čo hanobia pamätníky hrdinom vojny, urážajú i vlastný národ, zasievajú nenávisť medzi štátmi i ľuďmi,“ povedal Putin. Na vojenskej prehliadke sa ako hlava štátu zúčastnil pravdepodobne naposledy. Na budúci rok sa už bude sláviť po prezidentských voľbách, v ktorých podľa ústavy už nesmie kadidovať.
Ruská menšina v červenom
Spor medzi Moskvou a Tallinnom vypukol potom, čo estónske vedenie prikázalo premiestniť pamätník sovietskym vojakom z centra Tallinnu na vojenský cintorín na okraji mesta.
Rusi žijúci v Estónsku vrátane ruských diplomatov sa odmietli zúčastniť na oslavách 8. mája s tým, že pre nich koniec vojny nastal až 9. mája. Včera sa teda príslušníci ruskej menšiny v Estónsku vydali na Námestie Tynismjagi, kde donedávna stál bronzový vojak.
Niektorí ľudia prišli oblečení do červených farieb a ako vysvetľovali novinárom, protestovali tak proti zákazu vychádzať v tento deň do ulíc s červenými sovietskymi zástavami.
Okrem Pobaltia, ktoré spolu s Európou spomínalo na padlých 8. mája, slávili Deň víťazstva všetky krajiny bývalého Sovietského zväzu. Na programe boli vojenské prehliadky, ohňostroje, delové salvy, bohoslužby, koncerty či tance veteránov.
V Moskve sa na nebi objavili nielen stíhačky, ktoré vo výške 400 metrov nad zemou predvádzali leteckú akrobaciu, ale aj tie so špeciálnou chemickou zmesou, ktorá vie rozháňať mraky. Sviatok tak na Červenom námestí prebehol bez rozmarov počasia.
Milióny v uliciach
Pred tribúnou pri Mauzóleu V. I. Lenina, na ktorej stálo vedenie krajiny, pochodovalo tento rok 7–tisíc vojakov, o tisíc viac ako ako vlani. Presne napoludnie vystriedali zvuk stíhačiek a vojenského speváckeho zboru zvony všetkých moskovských pravoslávnych chrámov.
Spolu sa v Rusku na oslavách, ktoré väčšina obyvateľov krajiny pokladá za najvýznamnejšie v roku, zúčastnilo viac ako 8 miliónov ľudí v tritisíc mestách a obciach.
Kedy sa skončila vojna?
V novembri 2004 sa účastníci Valného zhromaždenia OSN zhodli, že koniec 2. svetovej vojny nebude vnímaný ako víťazstvo jedných nad druhými, ale ako deň pamiatky na padlých a zmierenie všetkých účastníkov konfliktu. Len pre Rusko a mnoho bývalých krajín ZSSR zostáva 9. máj „Dňom víťazstva“.
Okrem toho sa s Rusmi nemôžeme zhodnúť ani na dátume. V Európe sa za koniec vojny považuje kapitulácia nemeckých vojsk v máji 1945, ktorá vstúpila do platnosti 8. 5. o 23. hodine jednej minúte stredoeurópskeho času. Vtedy to zodpovedalo jednej minúte po polnoci 9. mája moskovského času. A tak Rusi dodnes považujú za Deň víťazstva 9. máj, kým zvyšok Európy 8. máj.
(pp)
